Fresky

Natália mala po izbe rozťahané skriptá. Dokončovala jednu štatistickú štúdiu. Vytlačila si desiatky grafov zo svojho výskumu. Sedela uprostred izby v čiernych silonkách a rozťahanej mikine veľkosti XXXL do polky stehien , do ktorého by sa zmestila ešte s dvoma, troma ženami. Klepala do poplníka a zdvíhala papier po papieri skúmajúc graf po grafe.

bojím se označit to jako uvahu, esej to neni, sci-fi taky ne, je to prostě psaníčko ke kávě

„Bože, ja nie som predsa na ženy... Mám pocit, že snáď vie vojsť do človeka. A potom tak brutálne víjde, akoby tým odchodom vzala vždy so sebou kus duše. “

Po tom večeri ale všetko bolo po starom. Natália za svojími dverami, bez záujmu. Nina si prezerala denník, ležala na posteli a nebyť viet v denníku, asi by sa presvedčila podľa Natáliinho správania, že sa nikdy nerozprávali. Zmizol október a mizol aj november. Iba jedna vec sa zmenila, jedna žena sa u nich zjavovala častejšie.

kvapky na liste, listy, kvapky na viacerych listoch, listy a kvapky na liste

Slnkový mak, vo vnútri kalichu , clilingy a snové lupene pivoniek

sieťky či čo, či čo na strope a kvjetky