Fresky

začiatok

„Zdá sa, že chvíľky zblíženia sa Natálii nepočítajú. Pár krát som sa tešila, že sa možno spriatelíme, ale vylezie zo svojej ulity len na chvíľu vždy. Potom cúva. Necúva. Potom sa správa, ako keby z nej nikdy nevyliezla. Niekedy rozmýšľam, či je to len voči ľuďom, ktorí ju nezaujímajú, alebo je taká úplne ku každému.“

Hrali karty s Kaťou v kuchyni. Smiali sa, od srdca, prebíjali sa. Kaťa vyhrávala. Natália zdute típla cigu. Hulila v kuchyni, len zavrela dvere. Nina prešla okolo, pozdravila sa im.Šla si spraviť párky.

-          Čo hráte ? – spýtala sa a oprela sa o pult.

-        Poker dievča – odvetila Natália vcelku normálne ale ani sa na ňu nepozrela. Nina rezignovala na konverzáciu, otočila sa  a keď vyberala párky z chladničky, počula Katine

-          Zahráš si s nami ? Vieš to hrať ? – Nina sa pozrela na Kaťu , nevrlý Natáliin pohľad odignorovala, teda skoro. Vlastne vôbec.

-          Trochu, zahrám si a rada, len sa najem – odvetila Kati, tá sa usmiala , Natália nepohla ani len chlpom na tvári. Vzala si párky , spýtala sa zbytočne, či si nedajú. Sadla si za stôl jedla a pozerala na hru.Musela sa kontrolovať aby na nich nezýzala. Poker je o tvárach, preto ju bavil, pretože sa mohla ako dieťa príliš dlho pozerať do tváre. A pozvoľna rozmýšľať. Natália prehrávala často, len sem tam vyhrala. Keď Ninu napadlo, že vyhrala po sebe dvakrát tretiu hru. Náhoda ? Štatistka náhodou vyhraje tretiu hru a potom opeť tretiu hru. Hm.

-          Ideme na vec ? – spýtala sa Kaťa, keď si sadla späť.

-          Ideme. – odvetila opatrne Nina. Natália sa pre istotu nedívala jej smerom. Potom dostala nápad.

-          Rada prehrávaš Natálko ? – opýtala sa nemiestne . – A ty Katko ? – usmiala sa na obe. Obe dievčatá sa na ňu dosť prekvapene pozreli. Zbystreli. Potom povedala Nina trochu hlúpo „Len žartujem ...“ . Ninu nebavili slabí súperi. A už vôbec súperi ,kde si jedným nebola istá, či vôbec hrá.

-          Dáme jej na prdel – vzala karty do rúk Natália, žmurkla na Kaťu a zapálila si. Rozdali nanovo žetóny, rozhodili sa karty a šesť ženských rúk uchopilo svoje karty a spod šiestich namaľovaných mihalníc sa nad stolom miešali skúmavo pohľady.

Natália bola ako žula ale ovládaná žula. Kaťa vyzerala hravá, jej tvár však krásne zavádzala, Nina bola jednoducho kľudná. Natálii nebol poker ani náhodou cudzí. A nehrávala ho o malé peniaze. Vyhrala niečo v svojom živote na pokri. Aj prehrala. Ale to bolo dávno. Potom už kúpila žetóny a o reálne peniaze nikdy viac nehrala. Ostala z toho len hra, zábava. Pri Kati hrávala len o jej úskoky, tie ju bavili. Nina ale bola divný súper, taký kĺudný, čistička mozgov. Usmiala sa  v sebe Natália sa na ňu dívala škarede, milo, hocjak, dokonca jej akože náhodou prešla po nohe nohou. Nič. Nina čistička. „Ja ťa ale sčítam Ninočka“, prebehlo Nate hlavou . A stalo sa tak. Nie na mimike, ale pohyboch prstov, prstenoch, prekladani noh, na sposobe stavkovania. Po dlhom čase, hrala Natália s vervou, oberala ich postupne. Vedela počkať, tlačiť, provokovať. Kaťa vypadla, odrovnala ju. Kaťa si vzdychla, že nemôže mať každý deň šťastie a šla vyloviť rádio a dovliekla ho do izby. Sledovala ticho hru.

Keď ostala Nine trenina pôvodného zisku, Natália prešla do brutálneho tlaku, srandovala, smiala sa ako Nina kalkuluje, provokovala ju do risku, mala nanič karty a bolo jej to jedno. Vyhecovala ju tým poštuchovaním do osudovej stávky. Obrala ich obe.  Hrali potom ešte jednu veľkú rundu odznova, tam už vyhrala Kaťa. Natália z času na čas vyhrala a dívala sa zvedavo na nich. Nakoniec ktosi zavolal Kati a tak odišla. Kostrička jej sa vzdialila, aj jej ťažký parfém. Nina upratala a zotrela stôl. Natália otáčala žetóny pomedzi prstami. Nina to zahliadla, vten moment Nata prestala.

-          Prečo ju nechávaš vyhrávať ? – spýtala sa zrazu .

-          Aj teba som nechala. – odvetila, vzala žetóny, karty a pred tým jak klasicky tresla dverami na prahu prehodila – Obrala by som Vás o všetko, tak sa aspoň bavím na vašej radosti a následnej neopatrnosti.. – ale zastavila sa na prahu .

Zošikmila oči a so záujmom sa otočila a spýtala sa.

-          Kedy si zbadala, že ju nechám vyhrávať ? – Nina stála a mlčala. Natália odniesla veci do izby ale vrátila sa k nej. Pristúpila k nej dosť blízko. Nina mala pocit, že sa jej podlomia nohy.

-          Ty si ma vyhecovala – povedala pomaly , Nina cúvla k dverám, ktoré boli otvorené. Natália sa o nich prudko oprela, stlačila Ninu k nim, dvere sa zaklapli. Nedotkla sa jej ani len vlasom .

-          Ty si ma vyhecovala ...“ cielene „ – povedala jej do ucha . To si musela zbadať ešte keď si si robila páročky dievča. -Stále šepkla a keď dohovorila len tak natesno sa dívala hrozne priamo do jej tváre. A skúmavo sa dívala na jej ústa, oči . Nina sa snažila dýchať normálne a prerývane povedala

-          Áno.. počas varenie a ... keď som jedla, ale nebola som si istá .. .

-          Podľa čoho si to zistila ? – skočila jej do reči netrpezlivo Natália. Stála tak, že Nina jej dýchala pomaly rovno do ucha. Či chcela alebo nechcela.

-          Vyhrávala si v tretej hre , pár krát ... a predsa si štatistka  ... a nechala si sa vyhecovať , pretože si potom vyhrala  – šepkala Nina.

Natália sa na ňu pozrela, usmiala sa a skúmavo otočila hlavu k druhému plecu . Nevedela rozhodnúť, či dievča pod jej rukami dýcha vzrušením alebo určitým strachom alebo žeby určitým strachom koreneným práve tým vzrušením z jej blízkosti. Skúmavo sa na ňu dívala znovu a znova. Bola pri tej tak tesne, že kedykoľvek ju mohla začať bozkávať. Nina ňou bola ňou viac menej zošachovaná, zľava stena , zprava Natáliina ruka, zozadu dvere, spredu Natália. Prešla jej len tak z rozmaru pomedzi stehná rukov , len náznak . Nina prižmúrila oči nechtiac a vydýchla akoby krátkou úľavou .

-          Heterosexuálky s lezbickými chúťkami, takých ja som už poznala celú kopu. – povedala ironicky Natália, odstúpila od nej, zadívala sa na Nininu prekvapenú tvár ...  a nechala ju tam stáť samú.

„Bože, ja nie som predsa na ženy... Mám pocit, že snáď vie vojsť do človeka. A potom tak brutálne víjde, akoby tým odchodom vzala vždy so sebou kus duše. “ – písala Nina . Na „duše“ padla kvapka a rozpila to.