Dve na bunke. Tapety s červenou vzorkou, pôvodne červenou, škaredé záclony. Ale aspoň samostatná izba. Ale zase divná spolubývajúca. Preháňali sa Nine myšlienky. Snažila sa byť suverénna už toľko krát v živote a vždy sa cítila tak neisto, keď musela do nového prostredia. Zvykala si ťažko. Nie preto, že nebola prispôsobivá, ale preto že lipla na všetkom, čo si obľúbila. Na ľudí, obchod, kde vedela, kedy dostane najčerstvejšie kúsky a ešte odložené pre ňu. Na kamarátov, na priestor, výhľad, na autobusy, na zastávky, chodníky. Bála sa vždy nového miesta ako ju príjme. Bolo jedno, že mnohokrát uspela. Mnoho krát. Kvôli rodičom, boli ako tuláci, nekľudní, zmenila s nimi pár miest a pár štátov. Teraz už to bolo na nej. Študovala v Prahe. Ale I tak nedostala internát, na ktorý už si tak zvykla. Budovať všetko od znova. Ten pocit domova. Mala niekde pocit domova ?
Rado vytočil číslo. Ninin hlas na druhom konci mu zdvihol náladu, kdekoľvek na svete bol. Necestoval pred tým, len teraz ale často. Hotely ho najprv napĺňali akýmsi pocitom noblesy, ale napokon cítil len novosť a použitosť každej izby, nakoniec mal pocit, že hotelové izby sú najväčšími prostitútkami. Prichýlia nakrátko ale neúplne. Díval san a Nininu fotku v penaženke. Díval sa na ňu často. Bol medzi nimi 8 ročný vekový rozdiel. Ak mu vraveli pred troma rokmi, že sa zaoberá žabkou, ktorá je ešte celkom niekde inde, tak teraz mu vravievali, že ho tak šťastného ešte nevideli. Nevyplnila mu život, len ho ním sprevádzala. Bola nesmierne ženská, jemná. Považovali ju často za naivnú, ale on náchadzal určitý pôžitok v tej jej nevedomosti, naivnosti ? Prostosti. Nič nekomplikovala, na nič sa nehrala, vedela počúvať, pohladiť, bola spoločníkom príjemným na jeho firemných akciách ako na kolotočoch. Vlastne toho chcela veľmi málo a vedela dávať veľmi veľa. O ňom vravievali kedysi, že dáva veĺmi málo a chce veľa. Kdesi sa ale stretli na pomedzí obaja. Tri roky s Ninou. Malá, krásna Ninka. Myslel a počúval o jej novom bývaní. Nebol nadšený, že má divný pocit so spolubývajúcej. Ale Nina bola taká, jej divné pocity sa ľahko zmenili na prudkú náklonnosť. Mávala tak prudko, intuitívne , nebezpečne dôverčivo, rada. Aj ju mali.
Nina sa snažila zútulniť si miestečko. Správala sa ako krehký vtáčik, ktorý si potrebuje vytvoriť veľmi pevne hniezdočko. Tak ju vnímala Natália, keď spod čiernej hustej ofiny sem tam naliadla do jej izby. Nenarobila veľa hluku ani pohybu jej spolubývajúca. Ani bordelu. Všetko si tak pekne poupratovala. Natalia nie. Natalia poriadok/bordel riešila, keď sa jej zachcelo. Mala už preto konflikty s inými spolubývajúcimi, ale bolo jej to jedno. Vôbec akosi nemala potrebu riešiť ženské konflikty. Otravovali ju, I keď bola na ženy. Alebo možno práve preto ?
Raz jej Nina zaklopala na dvere. Natália ležala na kope nohavíc, vedľa postele mala poháre od kávy, všade mala neurčito otvorené knihy, jednu mala v ruke.
- Čo čítaš ? – spýtala sa Nina a hanblivo stála opretá o dvere. Nata zložila kniha a dlho sa na ňu dívala, až sa Nina skoro pýrila od rozpakov.
- Čo potrebuješ Nina ? - vrátila otázku miesto odpovede nakoniec.
- Ja … - sklopila oči – by som ťa rada trocha spoznala… budeme tu takto ticho ako tento týždeň do konca roka ? – už san a ňu dívala – Ja .. sa potrebujem rozprávať aspoň nejak so spolubývajúcimi , aby som sa cítila lepšie , vieš, nie tak cudzo v tejto .. králikarni.
To slovo používala Natália. Preto spozornela . Králikáreň. To ftáča pred ňou by malo používať radšej slovo klietka, napadlo jej. Dívala sa na Ninu. Rozmýšľala, či má aspoň štipku potreby rozprávať s týmto dievčaťom. Trochu to prepískla časovo tým tichým mlčaním. Nina totiž zrazu uchopila kľučku, a pri zatváraní dverí , ticho smutne povedala niečo o tom, že až bude mať chuť, bude sa tomu tešiť.
Natália si zadla za počítač, zvalila tričká zo stoličky na zem. Prihlásila sa na skype. Šla si spraviť kávu, kým sa vrátila blikali jej tri správy. Oslovila ju iba jedna. Večer bol teplý, posledné záchvevy babieho leta. September. Sep.. tem.. ber. Slabikovala. Postavila sa k oknu a zapálila si, od Niny šla nejaká romantická hudba. Znudene sa dívala ako sa pohupuje záves. Prederavený na niekoľkých miestach od cigariet iných ľudí. Tých, ktorí tu nechali nálepky na stene po strhnutých plagátoch. Bývala tu piaty rok v tejto izbe. Ľudia ako Nina nezanechávajú po sebe ani smietko, akoby ani neboli, dumala, keď skončila hudba.
O štvrtej nad ránom sa Nina strašne zľakla, počula daký dunivý buchot či čo na dvere, prudko sa prebrala a snažila sa ticho dýchať v posteli. Dvere sa doslova rozrazili. Počula Natáliin hlas, musela byť opitá. Smiala sa a komusi opito šepkala “Pššššt, aby sme nezobudili vtáčatko”. Odpoveďou bol ženský hlas, ktorý sa rozosmial. “Pšššt”.
V denníku na druhý deň mala Nina napísané.
“Milovali sa. Nemohla som spať… Strašne sa pred sebou hanbím, ale vzrušovalo ma to.”
V smske ktorú poslala priateľovi posledná veta nebola.
Komentáre
sa mi to paaaaaci ;)
kiti
tesim :)
Kiti ma predbehla..
mám chuť na praženicu .
a ja tu teraz budem aj spat :)
sa mi to páči
Kiti ostávam tu s Tebou :-)
:)
tú blondínku
zarus...
Ujo T sa chveje ;)
Kiti jasné
a ake?!
noo mám aj biele suchéé
zari ved aj ja falosne...
a veru sygonitta by mohla dalsiu cast prihodit :)
Kiti, to je pravda, súhlasím do bodky :-))
tak aku poznas? :)))
noo, po víne by mohli byť bárs aké..
neviem v poslednej dobe sa mi nejako vyhýba..ale však sa vráti..:-)
baby jedne :)
zarus :)
sygon.. veď už som sa bála, že
Dobrý príbeh
intu
inťernátnik, orava
kameliaB
ujo T, ja vim , ty porad chvejes :)
:-))