Fresky

 Občas vstala, sadla na stoličku, spravila v Exceli iný typ grafu, tlačiareň zahučala a ďalší papier spadol na zem. Mala ju položenú tak aby pľula papiere rovno na zem. Aj nebo pľulo sneh rovno na zem. A stromčeky mali pľuť darčeky čoskoro. Týždeň pred tým aktom rodinnej súdržnosti, ktorý jej nič nehovoril, dorobila korektúru textu, odoslala ho, zhodila silonky a mikinu do rohu a s dávkou poctivej radosti šľapala na boso po všetkých papieroch. Grafy sa rozmazávali pod kvapkami stekajúcich po holých lýtkach, keď nahá sadla za počítač a odpisovala bleskovo na skype. Nebavilo ju to však. Zbavila sa všetkých a vypla sa. Zrazu jej rozmarne došla na chuť plachá Nina. Obliekla sa a bez zaklopania jej vošla do izby. Nina sedela za stolom a učila sa na skúšku.  Natália si ľahla na  jej posteľ a sledovala ju až kým sa Nina neotočila na stoličke k nej.

-          Čo by si rada ? – spýtala sa a pri tom srdce sa jej úzkostlivo zovrelo.

-          Ísť si niekde zatancovať večer. – odvetila Natália . Nina bleskovo vyradila možnosť, že ju tým niekam volá, napadlo ju, že možno niečo chce požičať, aj keď aj to bolo nepravdepodobné, tak mlčala chvíľu. Ale pri Natálii by mlčala asi večne, pretože tá nič ďalšie ako sa zdalo nemienila povedať, len kukala. Nakoniec Nina nevydržala a sformulovala aspoň niečo.

-          Veď choď. - povedala tak akože ležérne. Natália sa musela v duchu usmiať, čítala v jej správaní ako očakáva to pozvanie. Aj ako ho maskuje odvrátením tváre.

-          Pôjdem. – pomaly vyslovila Natália – Pôjdeš aj ty ?

-          Hej pôjdem – povedala už odvrátená Nina po chvíli .

Neotočila sa, keď Natália odchádzajúc vravela, že by mohli vypadnúť o tej jedenástej.

Natália sa maľovala a nasávala becherovku s tonicom pozvoľna. Mala báječnú náladu, ako vždy keď sa jej podarilo niečo dorobiť. O desiatej zapla hudbu hlasno, drzo otvorila dvere, postavila Nine pohár s Betónom pred ňu a zavrela jej skriptá, zošit a vzala jej plniace pero z ruky. Správala sa tak kamarátsky až Nine bola podozrivá.

-          Pi , nebudeme za to platiť 15 násobok predsa – pragmaticky povedala Natália , ťukla si sama s jej pohárom a podala jej ho do rúk.

-          Čo si taká naradostená ? – spýtala sa Nina sŕkajúc zo slamky.

-          Našla som krásne štatistické závislosti , takže mám temer celú moju krásnu doktoranskú prácu hotovú. ¾ roka pred odovzdaním, to je parádne. Občas človek tak pekne zakopne o poklad.... Počúvaj, ale keby som mala chuť na matematické keci, buď si istá, že by som neoslovila teba, aby si šla von . – zakončila návratom k starej Natálii ako ju Nina poznala.

-          Len sa pýtam ... – povedala jemne Nina.

-          S čím si sa ty dnes trápila – vrátila otázku podobnú Natália a nahla sa jej k výstrihu, pretože ako stála vzala do rúk jej prívesok a skúmala ho z blízka.

-          Počítala som príklady, ale veľmi im nerozumiem a nevychádzajú mi ... – vravela Nina s rozbúchaným srdcom.

Natália pustila prívesok a otvorila Ninin zošit na stole. Prešla pohľadom posledné príklady písané plniacim perom a snáď mazané ešte mizíkom. Vybavili sa jej písanky z prvého ročníka, čo ju pobavilo. Posmešne vyfúkla nosom a pozrela na Ninu

-          Až budeš niekedy myslieť efektívnejšie, dojdi za mnou s takými hlúposťami. Máš tam elementárne chyby. O tomto čase, si mohla už byť 50 krát hotová. – zablúdila pohľadom k hodinkám – a mimochodom už by si mohla byť dievča – usmiala sa a zmizla.

Nina vošla do sprchy a rozorvaná stála pod horúcou vodou. Nevedela, čo ma očakávať od tej divokej ženskej z vedľajšej izby. Natália zatial prešla späť do jej izby, sadla si za stôl, vzala červené plniace pero z ježka pier, sŕkala,  vyložila nohy na Ninin stôl, vzala zošit a odzadu pozerala na príklad za príkladom a opravovala ich.  Boli to skutočne numerické chyby, logika vyzerala OK. Cítila sa na chvíľu ako mama a tak sa furt usmievala . Skôr jak Nina vyliezla , už tam nebola a všetko bolo ako pred tým.

Tancovalo sa im príjemne. Rozprávali sa len cestou tam, tam už bol taký hluk, že boli radi , že si vedeli objednať. A tak tancovali . Sem tam sa k nej Natália priblížila ale zväčša tancovali len proti sebe a robili si srandu z hudby nasadzujúc rôzne smiešne pohyby proti sebe. Natália pila pomerne viac, ale keďže už sa na intráku naladila, veľa toho už nepila. Asi dva krát Natália zmizla z parketu, len tak. Nina tancovala sama a odmietala nápadnikov, ktorý sa okolo nej žhavili ale pre Natáliin uhrančivý pohĺad sa držali pekne v diaľke. Posledný krát, keď Natália zmizla, už mala Nina fakt divný pocit. Pozerala na hodinky a rozhliadala sa okolo seba, ale nikde ju nevidela. Rozmýšľala , či ju tam nenechala . Zastala uprostred parketu a kosila tvár za tvárou celkom pomaly. Až nakoniec sa otočila a zrazu si uvedomila, že z druhého poschodia sa na ňu dívajú známe tvrdé do čierna zmaľované oči. Natália tam stála opretá o stĺp, fajčila a dívala sa len na ňu uprene, šialene uprene. Nina sa na ňu dívala a nevedela, čo má robiť. Stála chvíľu uprostred parketu a smiešne si zložila ruky ako pri modlitbe alebo prednese na základnej škole. Mala pocit, že hudba jej udiera sto krát hlasnejšie do uší. Nakoniec nevydržala, zavrela oči, pomaly sa otočila Natálii chrbtom a začala tancovať sama. Vedomá si toho, že ju sleduje, sliedivo, ako to len ona vedela. Po nejakej chvíli sa uvoľnila a splývala pozvoľna s hudbou, zdvíhajúc ruky a pohupujúc sa v bokoch. Keď po nejakom čase otvorila oči a otočila sa hľadajúc Natáliu hore, nenašla ju, avšak v tom istom okamihu ucítila horúce dlane na svojich bokoch a za chvíľu celé jej telo pritisnuté k Nininmu chrbátu. Celé telo jej zmeravelo, ale Natália ju pozvoľna viedla, prehla si ju a kĺzala jej po chrbte, otočila si ju tvárou k sebe . Bolo to pekné, nenútene, nevulgárne, pre ostatných ledva postrehnuteľné dotýkanie. Len výborný pozorovateľ z diaľky by mohol poznamenať, že sú si bližšie, ako ktorékoľvek iné ženy tancujúce v dvojici len tak z kamarátstva .

Lenže hranice intimity, jej význam, si každý vysvetľuje inak. Inak jej prekročenie vníma, iné očakáva.

A napriek všetkému, čo Nina cítila pri tanci, čo cítila v Natáliinom pohľade, jej vnímanie muselo tvrdo prijať Natálie nič viac nenaznačujúce správanie cestou domov , cestou do svojej postele, do iného dňa. Do unaveného dňa cez prebdenú noc, ktorú si myslela, že jediná prebdela.