Fresky

také , čo pohladia unavené oči a osviežia dušu

Pred pár rokmi som sedela na posteli na intráku . Okolo papiere , noc, tri spolubývajúce sladko vyfukujúce sny /jedna koketne smejúca sa/ , ja v tureckom sede na perine. Sedím a čumím do tých papierov, za oknom február a zrazu si to kolo mňa /po mojej perine !/ razí chrobáčik.

miesto v ktorom môže duša plávať
ponechávajúc to ťažšie kondenzovať na dážď
a tým ľahulinkým čeriť farebné hladiny pozadia sveta