Fresky

Dnes som kašlala akurát dosť a po týždni som sa rozhodla navštíviť doktora. Od detskej ;) doktorky som si vzala kartu tu hľa nedávno asi pred mesiacom, štvrťstoročné dieťa som, no. Možno už aj dorast snáď. A dnes reku idem skúsiť doktorku u nás v dedine, ne v meste.Tak som došla, bola som v čakárni druhá a druhá som bola ešte asi hodinu a pol a potom som bola prvá na rade ďalšiu hodinu a pol.Ale čo ja, ja som díky bohu nie trištvrťstoročná, kĺby ešte fungujú a v podstate mi bolo tak, že keby zlosť vyrástla ešte kúsoček, bola by som mohla odísť nezávislá na tej doktorke .

Ale stará teta, čo prišla po mne, začala rannú púť o siedmej. Tri hodiny strávila čakaním na jednú vec , potom obehávala lekárne a potom si sadla aby bola ďalšia po mne, a na radu sa dostala o pol druhej. Tá ďalšia teta , čo došla po tej , čo bola hneď po mne, bola milá teta v sukniciach, ktorá ešte odbehla medzi tým od obchodu a neviem o čo sa škintajúc postarať, a tá ďalšia, tej sa zjavne vôbec ne dobre sedelo.

Mala som v ruke knižku, ale teta po mne, mi vravela, že nech si sadnem tak, aby som lepšie videla. Ja som myslela, že sa chce rozprávať. A aj sa chcela, tak som čapla knižku a počúvala.Bola to chytrá pani, tak ľudsky chytrá,  meno iste nemala vyčančané písmenkami, zato mala dvoch priamych potomkov a ďalších šesť vnúčat, ktorí už mená vyčančané mali.Bolo milé ale aj smutné o nej počúvať, bála sa hrozne odstránenia šedého zákalu a vzdychala za skvelými očami. Pokecali sme nakoniec aj s ostatnými babkami do kríža a tak sa mi zdalo, že snáď ani nečakáme na vyšetrenie , ale trebárs sedíme na priedomí.

Tak či tak, s babkami a ich osudmi alebo bez nich, ja osobne som dlho a úprimne vysadená na zdravotníctvo a na lekárov. A ako som tam sedela s tou babkou za mnou a tou ďalšou a tou za ňou, utekali mi hodiny v práci, oni hladné, od rána čakajúce , rástla vo mne, dobrá známa zlosť.

Dnes ma svrbel nos od rána, a keď som mamke povedala, že dnes sa asi s nikým nedohodnem, myslela som to úprimne. Ona mi zase úprimne povedala buď slušná. Krom toho sa snažím ovládať a dosahovať svoj cieľ. Mojím cieľom dnes bolo nájsť si nového lekára , ktorý ma vyšetrí.

Nakoniec som sa na radu dostala a jasne sa spýtala sestričky, či to ako tak majú furt a že keď hej, tak ja môžem ísť aj inde. Vcelku asertívne sme sa dohodli, ona vysvetlila, že mali objektívne dva náhle úrazy, ok, ok, a ešte za jedným ujom museli ísť, ok, ok , aj to viem . Šak som na v tej čakárni bola, nie ?

Ale druhá vec je, že ma celý ten prístup štve. Zdravotnícke služby sú katastrofálne. A neobstojí to že majú veľa práce, že majú ťažkú prácu, že majú náročné štúdium, že sú zle platení.

Faktom je , že pracovník, ktorý nechá svojich klientov čakať na obsluhu tri hodiny, by v každom inom zamestnaní bol vyhodený.

Faktom je, že skoro všade sa dá na pracovníka, ktorý je pomalý, neochotný, má zlú náladu alebo sa správa arogantne so živím materiálom , sťažovať.

Faktom je, že človek musí byť plný síl, aby sa vládal sťažovať, bojovať , varovať .

Chorý človek je na lekárskej starostlivosti závislý, a preto systém, ktorý pracuje s najkrehkejším a najvetchejším materiálom sa môže správať, ako keby to inak nešlo.

Objednávací systém ? Fikcia ? Veď to predsa nejde.  U zubára to ide, u psychológa to ide, len v zdravotných zariadeniach to nejde. Ale ono to ide , keď sa chce, alebo keď sa za to platí.

Tak ako to zrazu ide aj v novovzniknutom zariadení na KVP v Košiciach .

Budete mať úsmevných a starostlivých pracovníkov a prídete na presne stanovenú hodinu a zaplatíte si za to ročne. Ja gratulujem, že sa niekomu darí spraviť, čo mne prišlo ako normálne , teda za určitý čas byť schopný odhadnuť čas, potrebný na vykonanie rutinného úkonu.

Ale , viete čo ? , ja nevidím žiaden dôvod aby som za to niekomu platila.

A nevidím žiaden dôvod, ako je možné že lekári tie babky tam nechajú sedieť a že to celé takto funguje. To mi hovorí viac ako dosť o ich ľudskosti. Ja lekár nie som, ale verte tomu, že za pár rokov praxe, by už u mňa čakal málokto s čímkoľvek.To, že na plánovanie neprešli a nie sú schopní si vypozorovať aspoň pribložne , čo ako trvá, optimalizovať si prácu, mi hovorí viac ako dosť. O nich, ich ľudskosti.