hudba hudbicka - Enigma
Po časovej diere, ktorá vznikla Kati prechodom do inej galaxie, zmizla hudba , ľudia sa pomaly vytrácali. Kaťa sa však nevytrácala. Stále tak nemohúcne očakávajúca. Videla v predstavách celkom presne ako sa k nej Radko nakloní, pošepká jej , ako mu nesmierne chýba ... že jeho život stratil vôňu, farby a chuť .. a že ju chce späť . Videla aj ako by chvíľu akože otáľala, ale skôr by sa mu vrhla na pery akoby stihol vyznať jej lásku. Všetku bolesť toho týždňa by mu odpustila .To očakávanie meniace sa s každou desatinkou promile sa farbilo do šedej, smutnej scény, kde presedela za barom večer osamotená v rožku.Snáď aspoň, keď pôjde na záchod ... - zúfalo si rozmýšľala. Rado nie a nie sa pohnúť do jej miestnosti. Spupne si sedel tam v spoločnosti akýchsi ľudí a nechal sa obsluhovať. Ach! To snáď nie je možné - klesala na duchu , keď zrazu sa vidina jej predstáv zhmotnila pred ňou ako Gin z flaše , priateľsky ako vždy sa usmieval.
- Ahoj Kati, čo tu robíš takto sama ? - spýtal sa a ležerne sa oprel o bar a pozeral na ňu. Oči ! Tie oči. Ako ich milovala.
- Ahoj - zakoktala a snažila sa nemyslieť na to, že bol tak blízko a že stačilo prejsť k jej scenáru a rozchod a celá tá zbytočnosť by bola len takou škaredou rýchlo odstránenou spomienkou.
- Asi na teba čakám - vypadlo z nej . A bolo to sto krát lepšie ako všetko , čo mala na jazyku. O tom že mu odpúšťa a tak.
- Na mňa ? .. to je od teba veľmi milé, ale mám tam kamarátov, budem sa musieť vrátiť . - povedal a aspoň, že sklonil hlavu. Keby sa na ňu ešte chvíľu prívetivo usmieval ako keby sa nič nestalo, tak by jej to roztrhlo srdce .
- Budeš musieť ? alebo budeš chcieť ? - vyslovila myšlienku tak zbytočne nahlas, tak strašne si koledujúc bezbranne o odpoveď a pozrela na neho smutnými očami.
- Kati, prosím ťa, nerob to ťažšie, už aj tak je to ťažké . - povedal veľmi pokojne a hľadel na ňu.
- Jak je to pre teba ťažké ... - pomaly sa jej drali slzy do očí , ale to bolo vonkoncom neprípustné.
- Sedíš tam s kamarátmi , proste si ma nechal , len tak. Bez vysvetlenia a ja neviem ako ďalej. Me všade chýbaš . Chápeš ? To ti vôbec nechýbam ? -už sa nedrali slzy, sebaľútosť hnala von hnev , ľútosť a príšerne sklamanie sa predierala zlosťou každou bunkou von. - Nezdvihaš mi telefóny, vôbec nič si mi nevysvetlil ! Ale za to vidím , že aspoň ty si spokojný a šťastný ! - zdvihla hlas. Vedela, že to kazí ale nedalo sa to zastaviť. Tak hrozne vedela, ako to kazí a nedalo sa to vôbec zastaviť !
Rado sa k nej naklonil a pošepkal jej do ucha .
- Nebudem to riešiť tu. Nemám na to náladu, nemáme tu súkromie, pila si .. Môžme sa porozprávať zajtra ...
- Zajtra zas nebudeš mať čas, taký prípad , hentaký prípad a na mňa nezostane ani tá chvíľa .. - vypľula na neho rýchlo.
- Kati, pila si, vieš to ja to viem , zajtra si budeš pamatať , čo ti vyhovuje tak ako vždy. Prepáč, ja tu nebudem rozprávať do vetra.
- Ale ja iba chcem vedieť, prečo ? - opakovala a krútila si prsteň na ukazováku ako malé dievčatko .. tak bezbranne vyzerala zase pre zmenu.
- Prečo, čo ? Bože , vyjadri sa presne , nemôžem ti odpovedať, keď neviem na čo sa pýtaš. - snažil sa ovládať rastúci smútok, ale rástla aj zlosť. O rozchode už sa bavili , pred tým aj pred tým tiež ..
Sklonila sa k nemu - Neskúšaj to na mňa, vieš na čo sa pýtam . - vysvetlila .
Pozrel sa na ňu chladne - Idem Kati .Nemá to teraz význam ... Maj sa .
- Prečo si ma nechal? - vypadlo z nej, tak že to počulo niekoľko ľudí okolo nich . Prekvapene na ňu pozrel a pokrútil hlavou.
Keď odchádzal chytila ho bezradne ešte za lakeť . Chytila sa ho ako slamky . Tak nezadržateľne smutná, sklamaná a zradená .. Pokračovala - Veď si ma mal tak rád ... Ja tomu nerozumiem, prosím vysvetli mi to ...
Pristúpil k nej, chytil jej ruku do dlaní a pozeral na ňu chvíľu . Tak odovzdane na neho pozerala, že neveril vlastým očiam. Normálne bola zdivočelá , večne spontánnosťou pokoj rozzrážajúca , nenasytná po živote, neustále sa nadchýnajúca , niečo vykonávajúca ... Snáď chvíľu váhal , keď ju takú pokojnú videl, ale len na chvíľu . Zrazu nadobudol pocit , že jej to vie celkom presne povedať. Celý čas jej to nevedel tak jasne povedať .
Nadýchol sa ako pred posledným bojom bez zbrane a začal kľudne hovoriť, tak ako sa to dralo zrazu slobodne a priamo von.
- Mám ťa rád ... ale ja s tebou nemôžem... nechcem byť . Si pre mňa ako prisilný čaj , príliš intenzívna ...-neobratne povedal ale až ho prekvapila ľahkosť toho prirovnania. Stíšil hlas- Ja som to Kati už nezvládal, to tornádo s tebou prichádzajúce . Nevedel som ho ovládnuť ani s nim splynúť a v jeho víre som ťa prestal milovať .
- Ja ..asi budem musieť ísť - povedala, vzala si kabelku a prehodila si sako . Stál tam tak vyrovnaný, tak zmierený ... Len sa na neho zadívala , pohladkala ho po vlasoch a višla von .
Zdvihla hlavu proti lampe, ešteže pršalo.
Komentáre