Fresky

Na plese mala biele jednoduché šaty po kolená s perličkami v dekolte a na čelenke. A na kabelke. A na prsteni. Biely trblietavý motýľ. Ako tie ktoré dostala od Natálie na šnúrke, tri tam boli, na Vianoce. Hojdali sa trblietavo s každým vánkom. Radko ju jemne a trpezlivo viedol tancom. Priestorová orientácia a párové tancovanie pavidiel jej nešli. Parket bol i tak ich. Tá príjemná noc aj hudba. Svet patril akoby im. Kým ... kým náhodou sa nezjavila ďalšia dvojica v zložení jej spolubývajúcej a významnej neznámej.

Natália sa nepodobala nikomu. Rozhodne žiadnemu motýľovi. Prišla v ženskom prevedení pánskeho obleku na vysokých lodičkách s cigaretou zapichnutou v dlhej násadke zo starých filmov. Krátke vlasy na páža jej hádzali tiene na výrazne lícne kosti. Jej partnerku Nina nepoznala. 

Kým ich tam nevidela cítila sa príjemne. Potom jej začali zabiehavať oči. A podvedome ich vyhľadávala. A cítila sa nešťastne zrazu. Ešte nešťastnejšie si sadli s Radkom tak, že zhora ich mohla pozorovať. Červené víno v pohári sa míňalo. Krútila nervózne prsteň.

Radovi trvalo možno hodinu, kým s presnosťou chirurga prišiel na predmet jej straty záujmu a náhlej roztržitosti.  Keď si uvedomil s trvalou platnosťou, že je to Natáliou, ostal zaskočený. Potreboval uvažovať.  Ako chlap o žene a inej žene.
- Pohádali ste sa s Natáliou ? - opýtal sa opatrne.
- Nie. Prečo zlatko ? - odvrátila neopatrne Nina tvár z príťažlivého smeru.
- No pretože pôsobíš nervózne od kedy prišla. - Spozornela. Skúmavo sa na neho pozrela. Srdce sa jej rozbúchalo.
"Vidí to ? Bože. Nie, nemôže. Či môže ? " - prevaľovali sa jej myšlienky rýchlo .
- Skutočne ? Ani neregistrujem ju veľmi ... - klamala a to bola škoda, pretože klamať nevedela a Rado vedel, že nevie.
- Veď stále pozeráš jej smerom Nina . - opravil ju.
- Ja ? - prešla si prstami po krku - Nie, len tak doblba. Idem na záchod. - nedbalo povedala.

Dobre že odišla. Ak mal Rado pred tým zlý pocit, teraz ho mal veľmi zlý. Otočil sa za Natáliou.  Tancovala výborne a drtila neľútostne svoju partnerku. Hýbala sa s ľahkosťou a viedla sebavedomo. Smiali sa obe. Díval sa na ňu a zrazu mu to došlo. Ten Ninin intenzívny záujem, tá potreba kamarátenia, to nespanie, jej vzdialené pohľady, smútok občasný. Ona ju normálne chcela. Celý čas jemu pred očami. Bola to klapka. Direktor nahlas počítal tri, dva, jeden , štart. Odčítavanie. September, október, november, december, tento ples.

Nina sa oprela o umývadlo a nebolo jej dobre. Jednak toho dosť vypila na svoje pomery a jednak na ňu prišla hrozná slabosť.
Taká hlúposť. Taká hlúposť. Ako mohla byť tak hlúpa a myslieť si, že to na nej nie je vidieť. Prvé, čo ju prepadlo , bol pocit, že Natália to vie. Až v druhom si silene uvedomovala, že teraz nie je dôležitá.  Zatackala sa trochu na lodičkách. Zadívala sa na svoju tvár. "Zamilovala som sa do ženy", povedala sama sebe nahlas. Na záchode tresli dvere a jedna  žena na ňu zmätene pozrela. Zachytila jej vetu. "Zamilovala". Zopakovala jej to Nina. Bola to trápna situácia, trápne zvečnená pri záchodovom zrkadle.

Keď sa vrátila, zastavila sa zahanbene pri stole.
- Sadni si - vravel Radko. Nestihol si poskladať myšlienky, len vedel, že to chce počuť. Nech to bolo čokoľvek. Čo tie dve spolu mali.
- Zamilovala som sa do ženy - povedala Nina tretí krát. - Do tamtej. - alkohol jej pomohol a úkazala prstom na dolný parket.
Odpila si z vína na posilnenie. Veselá hudba akosi zosmiešňovala scénu. Možno len Nine bolo smiešno, ako sa to mohlo všetko udiať len tak. Pred Silvestrom.
Pred sexom.Radkom....Pred jej partnerom. A pritom si len neustriehla , čo to vlastne neustriehla ?
- Kedy si mi to chcela povedať ? -  spýtal sa potichu .
- Ja ? Nechcela. Ja nie som na ženy. Je to nedorozumenie . - vravela Nina a pozerala do pohára.
- Je nedorozumenie, že si sa zamilovala počas chodenia s mužom do ženy ? - spýtal sa Rado, nevediac, či sa má začať baviť nad tou formuláciou.
- Áno, je to tak - povedala Nina a skláňala hlavu a vôbec sa mu nechcela dívať do tváre.
- Nina, mali ste spolu niečo ? - pokračoval vo výsluchu muž jej nocí, jej vzdychov. Jej muž snov.
- Niee - zavrtela hlavou .
- Natália ... ťa miluje ? - opýtal sa nevediac ako skladať tam tie ženské zámená.
- Niee - zavrtela znova hlavou.
- Si opitá alebo chceš byť opitá - napadlo ho nakoniec ako sa na ňu díval. Ani nevedel, či sa má správať ranene a dívať sa na prsatú sokyňu
 alebo zradene pozorujúc dievča, presne tak mladé zrazu, ako o nej vravel jej vek. Možno ešte mladšie. Tak zrazu pôsobila. Tak detsky zmetene.
- Ja, chcela by som byť opitá, viac na tento rozhovor. Aj keď nikdy nechcem byť ...
Pozrela sa dole na parket a tak jej prišlo čudne. Pozrela sa na Radka, vzala jeho ruku do svojích a svojím spôsobom mu vravela prepáč. Ale nebolo zmetené. A nevyzeralo, že sa ospravedlňuje za to, čo cíti. Ale zato, čo bude nasledovať. Ale okrem fantázie nenasledovalo nič. Ak sa dá za nič považovať blúznivá túžba ženy po žene pred zrakom muža.