Fresky

opäť si ma nesklamala . pozoruhodné postrehy . o každom by sa dalo veľa popísať . sú to hotové námety do diskusie .

Zmyslom života je prežitie génov.

Šťastie a nešťastie sú dva (viac-menej) protikladné stavy duše.
Šťastie ani nešťastie nejestvuje samo o sebe.

Pre neslobodných ľudí je najväčšou nočnou morou sloboda
a s úľavou sa z nej prebúdzajú do svojej sladkej neslobody.

Šťastný to človek, čo sa neteší len z dosiahnutia cieľa,
ale aj z cesty k nemu...

Ako žiak človek múdrosť nadobúda, ako učiteľ si ju overuje.

Snaha páčiť sa všetkým je vopred odsúdená na neúspech.
Snaha páčiť sa sebe prináša úctu k sebe samému
a je základným kameňom úcty iných ľudí.

Láska je priestor, v ktorom sú si (dvaja) ľudia seberovní.

Podceňovanie je o strachu uznať hodnotu iného človeka.

Rozchod a nevera bolí, keď ich čítame ako posolstvo “nie si dosť dobrý/dobrá!”

Zmyslom reklamy je vytvárať nové potreby a presviedčať o ich naliehavosti.

Mentálna onania je práve tak neškodná ako onania telesná..
človek sa jej rád vzdáva, keď nájde spriaznenú dušu...

predsa len,som trocha hanblivý,ale miesto peňazí mám na oplátku plné brucho dobrôt ;)

Stačí nakresliť nepresne dva prúžky, modzog začne riešiť záhadu a hľadať štvrtú dimenziu priestoru....:)))

Viem, čo hrozí neslobodným, ale za celý ten svet neviem, čo hrozí slobodným...

Dakujem, vnimam to prinosne ak su podnetne ... ak ta nieco napadne , s tym suvisiace alebo nieco nove , rada si to precitam :) .

Zmyslom života je prežitie génov.
> myslim, ze takto ponati zmysel zivota je obsiahnuty v genetickej vybavicke . V genetickej vybavicke neni ale dodane ako to spravit . A to je pre mna zmysel zivota .A k tomu bol vyrok.

Šťastie a nešťastie sú dva (viac-menej) protikladné stavy duše.
Šťastie ani nešťastie nejestvuje samo o sebe.
> to je asi len teza , ja som ich vztah nedefinovala. Obcas pochybujem, ci nutne musia existovat protipoly aby jeden pol existoval.

Pre neslobodných ľudí je najväčšou nočnou morou sloboda
a s úľavou sa z nej prebúdzajú do svojej sladkej neslobody.
> no ano,

Ako žiak človek múdrosť nadobúda, ako učiteľ si ju overuje.
> nesuhlasim, clovek nemusi ucit , co sa naucil a casto to nerobi.

Šťastný to človek, čo sa neteší len z dosiahnutia cieľa,
ale aj z cesty k nemu...
> suhlasim , o tom je myslienka, aj cesta je ciel. Ja som chcela podskrtnut casovy pomer a bezcielnost cesty.

Snaha páčiť sa všetkým je vopred odsúdená na neúspech.
Snaha páčiť sa sebe prináša úctu k sebe samému
a je základným kameňom úcty iných ľudí.
> je to pekna myslienka . Vynechala by som v druhej snaha.
Snaha nestaci.

Láska je priestor, v ktorom sú si (dvaja) ľudia seberovní.
> nesuhlasim, seberovnost nezarucuje lasku (skor uctu abo tak)

Podceňovanie je o strachu uznať hodnotu iného človeka.
> moze byt aj ale ten kto podcenuje nemusi hodnotu cloveka vobec vidiet a teda sa jej vobec nemusi bat. Dovodom je trebars aj pycha , sebazahladenie, zaslepenost.. alebo len hladenie inym smerom ... hm ... budem musiet este o tom porozmyslat.

rozchod ,reklama, sloboda zaujimava reformulacia.
Rozchod kratsia :) pekna.

Mentálna onania je práve tak neškodná ako onania telesná..
človek sa jej rád vzdáva, keď nájde spriaznenú dušu...
> mentalna onania vobec nemusi byt neskodna. A s jej vzdavanim to vobec nemusi byt lahke, je to navyk ako kazdy iny.

oprava, asi chapem ako si to myslel s tym ziakom a ucitelom .
Chapem . Pekna myslienka.

:) mozog je hrozne fajn :DDD

hrozi im dost :
-neschoposť vybrať si , keďže nesloboda zbúrala hranice možností
-Taktiež ich ohrozuje, že prídu na to, že chybne volili a že s tým budú musieť ďalej žiť bez výhovoriek, lebo šak si to zvolili :)
...

Sloboda pridá možnosti a zvali na cloveka zodpovednosť, môže ohrozovať rovnako ako nesloboda.

ad „Obcas pochybujem, ci nutne musia existovat protipoly aby jeden pol existoval.“
mne sa polarizácia javí ako niečo prirodzené, skoro nevyhnutné.. veď ak by existovalo napríklad len šťastie, potom by v množine šťastia vyvstala potreba rozlišovať medzi „menším“ a „väčším“ šťastím, a od nej je už len krok k vnímaniu „menšieho šťastia“ ako „nešťastia“...

ad „clovek nemusi ucit, co sa naucil a casto to nerobi.“
súhlas, no pojem „učiteľ“ nevnímam len v úzkom význame „ten, kto učí“, ale v širšom význame „ten, kto odovzdáva skúsenosti“.. a to robí (priamo či nepriamo) prakticky každý člvoek...

ad „seberovnost nezarucuje lasku (skor uctu abo tak)“
je pravda, že seberovnosť nezaručuje lásku, no som si skoro istý, že láska zaručuje seberovnosť...

ad „mentalna onania vobec nemusi byt neskodna“
nemusí, no často je, lebo väčšinou (dľa mojej skúsenosti) neplynie z vnútornej potreby mentálne onanovať, ale z nedostatku partnera pre zmysluplnú mentálnu výmenu...

"Rozchod a nevera bolí, keď ich čítame ako posolstvo “nie si dosť dobrý/dobrá!”
> oprava vidis, nesuhlasim s tym, ono to boli aj preto, nielen . Preto som tu myslienku u seba sformulovala presne tak ako je.

že láska zaručuje seberovnosť...
> Mojou negaciou som ta chcela upozornit na to, ze je to AJ priestor, v ktorom je seberovnost. To ti tam chybalo.

mentalna onania moze byt skodna. Jej charakter sa moze zmenit prijimanim inych podnetov.(vobec nemusi zmiznut, ani lahko zmiznut). Z toho nevyplyva, ze je menej skodna , ani ze tie podnety je lahko najst a uz vobec nie, ze ked ich najde , tak ich prijme.
Tato crta cloveka je pre mna velmi dolezita. Odkryva ako je clovek priepustny inym myslienkam a ako lipne na svojich , z toho sa odvija siroke spektrum ludksych vlastnosti, schopnost ucit sa, menit sa, pocuvat druheho ...

hm.... to sa mi paci jak je uchopene, pravdepodobne by to skutocne tak bolo :) keby zmizlo nestastie , tam by sa aj tak k nemu prehlbila stupnica stastia :D To ma nikdy nenapadlo pri polemizovani s polmi.

ja ju vnímam ako paralelu telesnej onanie, a teda pod mentálnou onaniou rozumiem kognitívne sebaukájanie, ktoré človek rád nahradní kognitívnym „súložením“, len čo nájde k takémuto „súloženiu“ primeraného partnera/partnerku...

by som iba dodal, že sloboda najviac ohrozuje slabých. Či už je ten slaboch otrokár, alebo otrok. Je dosť problém, naučiť slabocha byť slobodným - zobrať zodpovednosť. Tí chcú iba vidieť, čo všetko majú dovolené a čo všetko môžu, ale čo všetko majú spraviť, nato ako keby stále potrebovali nejaký príkaz.

ako keby nedokázali prijať fakt, že každý človek má nielen právo na slobodu, ale aj právo (časti) slobody sa vzdať, aby nemusel niesť (priveľa) zodpovednosti...

bolo to volene ako obdoba telesnej onanie. Telesna onania ma pre mna obdbony charakter. Nevnimam ju len ako dosledok absencie partnera ale aj ako potencialnu pricinu nenajdenie partnera.

zaujimavo si to uchopil ... taktiez vnimam, ze v neslobode je urcita davka pohodlnosti (nemusim rozmyslat, robim co je mi zavelene ) :) len cena tej pohodlnosti , pre tych ktori nie su spokojni s tym stavom je velka.

ešte som nestretol muža/ženu, ktorí by si nenašli partnerku/partnera kvôli sebaukájaniu.. a ani som o takom jave nečítal...

Pekne si to vypichol.
Ja neodsudzujem niekoho, ak sa citi spokojny v neslobode.
Ale myslim, ze nespokojnost casto u "silnych" prameni aj z toho, ze "slabi" sa stazuju a obhajuju svojou nemohucnostou . Vadi im to , lebo vidia moznosti. Kazdopadne ak "silnym" vadi , je to ich problem :)

hm, tak ja si myslim, ze plno ludi co fachcia na porne, platia si privatne stranky, kde mozu vidiet ukajanie svojich uchyliek , masturbuju vo virtuale pisanim ,videom ... atd. uprednostnuju dla mna z roznych vsemoznych obav ukajanie, pred hladani partnerky, ktora by ich uspokojila. Je toho podstatne viac preco vidim opacnu implikaciu. Ale musim ist pracovati.

Kazdopadne dakujem za podnetnu diskusiu a prajem pekny den.

sebaukájanie vnímam ako dočasný a/alebo doplnkový spôsob uspokojovania svojich potrieb, a je jedno, či telesných, alebo duševných...
za podnetnú debatu ďakujem aj ja Tebe :) a v práci prajem rovnakú nápaditosť a tvorivosť, akú si prejavila v článku a v komentoch.. :)

Sú aj také prípady ako hovoríš. Ja ale netvrdím že slobodný=úspešný. Aj otrokár je úspešný a je slabochom, pretože potrebuje otrokov.
Nejde o podceňovanie slabochov. Ide o pripomenutie zodpovednosti a určitej korelácii medzi využivaním výhod slobody a zodpovednosťou za slobodu a za seba. Nič menej, právo na vzdanie sa určitej časti slobody a aj zodpovednosti, je predsa súčasťou slobody. Slobodný si hľadá parnerov, spolupracovníkov, z ktorých niekto vedie iných a iný je vedený. Delegovaná sloboda a delegovaná zodpovednosť, ale dobrovolne, nie ako otrok a otrokár.

ale že v danej chvíli „úspešní“ (nie nevyhnutne trvale silní) majú sklon opovrhovať „slabochmi“...