Fresky

Boli sme nedavno , davno s kamoskou na lyziarskom .
Moje lyzovanie je tragedia, neriadena strela som, ale som som sa to ucila len raz na ZS , takze som pysna na sposob akym sa valim kopcami.
No a ucili sme sa tu aj snowboardovat,  a tu som taktiez postupila do vyssej kategorie a techniku padajuceho listu , som zvladla.
Ten den ,ked ma to trafilo bol upne vynimocny. (Balfi ako vidis nepomohlo :)))  )
Urite poznate tie filmove sceny, kde film bezi ako o zivot , realne v case, a film je akoby kuskom reality..
Tak presne taky den to bol , bolo to moje osobne terno a zucastnila som sa bojovej akcie akej uz asi sa nezucastnim.
Najlepsie na tom bolo, ze po tom terne , som sla s kamoskou kurit. Ona lyzovala na inej casti svahu.
Ako som sa strasne tesila , kym sa spyta, aky som mala den. Jooj , to bola radost, ked som jej porozpravala moje asi styri hodky...

Svah bol leskly ako lad. Vynimocne som mala na nohach lyze,  ze prvy den, po hrozne dlhom case (10 rokov).
Ak si niekto idilicky predstavi tie reklamne sceny ako sa lyziar bez zabran , nadherne pruzne , sinie dole prekrasnymi, neporusenymi Alpskymi kopcami  , a za sebou zanechava akurat bubny .. v snehovej clone sa za jasu slnka oddava vzruseniu z jazdy .. tak si prave predstavil ako ja nevyzeram ;)
Suchala som neobratne zladovatelym povrchom , desila som sa hrozy stretu s vlekom , ktory trebalo krizovat, nohy sa mi rozchadzali..
V porovnani s lyziarskym na ZS som kvitovala, ze uz nemam tetinu kombinezu s vcielkou majou na zadku pretoze ta tragickost mojho bytia na svahu este podskrtavala.
Nakoniec som sa zosuchala k vleku. A tam na mna cakala nebezpecna vec. Tyc, ktorej sa trebalo uchopit a akoze ist hore.
Kedysi ma hroza z toho, ze brzdim lyziarov uplne zmeravila, ten den som vsak bola odhodlana bojovat so svjim strachom.
Bolo nas v rade dost a tyc bola na konci v tvare kotvy a mohli na nej ist dvaja.
Tak sa ku mne pri mojej prvej jzde ku mne supla kamoska .
Cakali sme obe na tyc , kym k nam prisla....
Potom si par sekund nepamatam, dostala som taku ranu do hlavy, ze sa mi zabelelo pred ocami.Paradoxne som sa tyce udrzala a snad prvy krat som visla vlekom bez odkvecnutia v polke.
Ta bolest bola taka intenzivna , ze som sa na vrchu hodne dlho spamatavala. Nakoniec sa mi odjarebelo , a usudila som , ze ma asi trafila nejakym sposobom ta tyc , coz sice logiku nedavalo ale vysvetlenie to bolo dostacujuce. Prvy krat trafena som opatrne sa opat zosuchala svahom . Tentokrat som sa rozhodla ist sama na tu tyc.Hlava ma bolela ale zase ne som ziadna cintlavka ne ? ;)
Postavila som sa spravne a vyckavala som. Uchopila som tyc , a zrazu "drb", znova som sa viezla svahom, avsak tentokrat som dostala do hlavy taku slehu, ze mi vytriskli slzy a uz som sa ani nesnazila ovladat plac.
Do teraz je pre mna zahadhou akou silou vole som ja tie kopce visla .
Nebojte tragicka cast prihody tymto konci.
Hore som stala dost dlho meravo , na co prisla instruktorka a pozerala ze mi tecu slzy. Vysvetlila som jej ,ze ma nieco nenormalne trafilo do hlavy a ze ma kusa boli.
Na co ku mne podisla a dramaticky oznamila, ze mam na vlasoch krv a ze musim ist za tymi liecitelmi -zachranarmi bez debaty ...
To ze mam na vlasoch krv ma totoalne vydesilo a popravde aj ked uz jarabenie prestavalo, nahnalo mi strach.
A potom sa zacal triler.
Sedela som v chatke zachrnarov, na co sa ich zoskupilo asi sest.
Liecitel-zachranar mi rozpustil vlasy a opatrne odkryl druhe miesto trafenia a povedal, ze to jednoznacnbe vidi na nemocnicu, ze to bude treba najsrkor zasit a ze vlasy pojdu dole.
Obliala ma hroza. Moje dlhe vlasy! Zacali si zachrananri navzajom volat a pred liecitelovou chatkou ich bolo coraz viac. Prifrcali niektori aj na skutroch. Obecne svahmi sa prevalila vlna vzrusenia a dramy a ja som bola dovodom ..
Liecitel mi obviazal hlavu , na to som si dala celenku a citila som uz relativne cool. Mno a ftedy som sa dozvedela najzabavnejsi plan aky skutocne liecitel a skutrocmeliaci mohli vymysliet.
Keby som mala otras mozgu ...tak lidi ...asi by som nedopadla ten den najlepsie.
Jeden skutrista siel na moju chatku, kde som mala mat kartu poistenca , tak som cakala na svahu. Ooo s tak peknymi chlapmi. Peknu kusy sa najdu v tych koncinach.
Skutrista sa vraj nedostal cez neviem koho, kluce nezohnali a blaa. Zaver bol, ze ma treba co najrychlejsie odtransportovat do nemocnice a karta sa bude riesit potom.
Vzhladom k mojim skusenostiam s kartou som namietala ale nejak som bola vydesena co ak mi daco fakt huste je.
Takze som vyfasovala dajake liter dva od instruktorky do ruky a vykrocili sme vsetci ruka v ruke ku kroku B planu liecitela.
Zakladom bolo, ze ma treba dostat do nemocnice, ktora bola dost daleko a autom sa tam nedalo.
Nasa chata a tam kde ma trafilo , boli strategicky vyborne lokalizovane. Dole sa dalo k nemocnici len svahmi a od nemocnice viedla lanovka hore ale tak hore ze asi o dva svahy huste vyssie od miesta , kde sme boli a to boli svahy na ktorych som sa bala snowboardovat nie to lyzovat. Vdaka tejto strategickej polohe , liecitel vymeslel nasledujuci plan.
Skutrom ma transportuju do nemocnice, ponesiem si sebou lyze , ak bude ok , tak sa potom vyberem z nemocnice na lanovku (na ktorej som nikdy nebola a mam strach)  a tam na mna bude cakat dalsi ochranca a ten so mnou zlyzuje dole k nasej chate (zlyzuje so mnou ...). Uprimne povedane , ked som zistila, ze mam nasadnut na skuter , vziat si lyze a hore pojdem bez kontaktu., na lanovku a budem lyzovat taku trasu...nevedela som si vybrat ci preferujejm byt trafena a hospitalizovana alebo trafena a zdrava.
Nasadla som teda na skuter, nechcelo sa mi chytit skutrisu, co bola velka chyba a dost mi dalo zabrat drzat lyze...Ujo skutrista s ohladom na moj potencialny otras mozgu si to sinul takou rychlostou, ze som
ho nakoniec oblapila kolo pasu(len jednou rukou, druha musela drzat lyze...) a silou vole, vytrvalosit, sebazaprenia a tak som sa z toho skutru neskydla. Dole na mna cakal dalsi zachrankar, ten na mna cakal autom .
Kedze nevedel ze uz sa mi nejarabie ,iba videl ze mi cuha obvez spoza celenky , chytil ma za ruku a odprevadil do auta. Preniesol k nemocnici .
Tam ma taktiez vyprevadil velmi opatrne. Tu uz nastala faza, ze sa mi na tom nenormalne zacalo dobre udrbavat a bolo mi seck smiesne.
Nato tam skutocne niesli tazko raneneho cloveka a ja som si vravela, ze co tam ja robim trafena ..
Dovod urazu mi tiez dal zabrat ..reku trafila ma tyc ? ..
Nakoniec si ma doktor vzal do parady, oznamil, ze som lahko skrabnuta, ziadne vlasy dole nepojdu , zastriekal rany nejakou zelenou vecou na hojenie a pustil ma von.
Pre istotu rengen mi nerobil . Na to som opustila nemocnicu a podla instrukcii som musela najst ineho ochrancu , ktory ma zase odvedie k vleku.
Tak som sa trafena vybrala po meste a hladala hasicakov.Nakoniec ma niekto hodil k vleku.
Tam to uz bolo pripravene , vlekar o mne vedel :)))) , samozrejme som sla trafena a totalne vysr**ta na vlek zadarmo.
Nasadla som a hrozou som mdlela, ako ja odlyzuje dole ...a  co ak tam nikto na mna necaka a vobec zase uplne ok som sa necitila a hlava sa mi obcas motala.
Jazda nakoniec bola fajn . Hore na mna uz cakal dalsi ochranca , usmieval sa, taky krasny chlap... a ja som bol tak trafena ...
Ledva som zagagala , ze prosim nech ide pomaly, ze jazdim po sto rokoch
Bola to jazda smrti, siel so mnou pomaly ale mne prislo zle len jak som ten zraz videla. ..
Sla som pekne oblucikmi , pomalicky ... o jak som sa tesila ked som dosla ku chate...

Kamoska scenu zakoncila, ze to sa moze len mne stat, ze skuter, lanovka, nemocnica a takk..;)))
Ten den uz som na svah nesla ale druhy som sa rozhodla ze idem.
Stale sme s kamoskou riesili, co ma tam vlstne mohlo tak brutalne trafit..sak tam neni , co lano. . a tyc.
A ako sme stali pri vleku, zrazu Iva len vravi :
-"Ja uz viem co ta trafilo...preboha"
Otocila som sa a doslo mi to.Na tom mieste kde sa clovek postavil a cakal na tyc, bolo lano vyrazne nizsie ako byva . A ja som na tyc cakala presne pod lanom.
A ja som sa vzdy sustredila na tu tyc ... Akurat ze ta tyc bola na tom lane pripevnena na brutalnom zeleznom monumentalnom telese (alebo ak to nazvat), ktore sa smykalo  tym lanom s tycou...
No a ked som to hranante teleso uvidela, zalial ma dobry pocit, ze som neurobila scenku len tak pre nic za nic.
Kazdy kto  kotvu videl , huste kyval hlavou a skumal ci ma to poznamenalo dozivotne ( ps : hejj...ale o tom pst ;) )
Cely zvysok lyziaku nas instruktory upozorovnali , ze nestat  v ceste kotve ako tuhla kolegina :))))