Fresky

V záhrade bez zeme sa neskôr začali týčiť v diaľke vysoké, staré topole šveholiace na jeseň príbehmi vtákov .
Splívali na obzore s poliami maku alebo pšenice .
Pes bez záhrady je stále vnímaný ako psík, ktorého som milovala, moja Asinka.
Lenivá, krásna, galantná dáma , s tým psím pohľadom a studeným čumáčkom položeným na chvíľu na mojích nohách.
Ale ten môj psík je už iný , možno tým iný, že je môj , že s ním v myšlienkach kráčam tými poliami a skrývam sa mu, iným časom v ktorom existuje.
Pes bez rasy s dlhými chlpami, veselý , váľajúci sa v tráve zablatený na záhrade bez zeme bez krajiny .

Potom prišiel dom .
Dom podobný tomu,v ktorom som trávila krásne chvíle u kamaráta na chate .
Chata bez prepychu s murovanými stenami ale drevenými trámami. Voňajúca drevom a tou prostou vôňou miesta vytvoreného čímisi vlastným rukami.
Ručne maľovanými obrazmi , s pani na červenou pozadí a veľkým obrazom s chrámom niekoľkonásobne posunutými vežami strácajúcimi sa v hmle ..
Chata s ručne vyrobeným nábytkom , starými časopismy o fotografovaní naskladanými v poličkách .

Potom prišla kniha, v ktorej rástli stromy sadené láskou do budúceho raju vnúčat, v ktorých sa môžu hojdať na listoch myšlienky .. kvety, ovocné stromy , zelenina , tráva .. rastúce v láskavom duchu majiteľov . A v slove vedľa pred starými topoľmi začali kvitnuť jablone, hrušky , jahody pozdĺž záhrady . Divoké pínie obrástli neexistujúci drevený altánok . Pôda bola po daždi voňavá a nohy sa zabárali do zeleného trávniku .
Záhrada bola posekaná celá ..

Keď sa dom menil na dom s kuchyňou otvorenou na terasu dlhými presklenými dverami s dreveným rámom ...
A z krbu v neexistujúcej terasy , podobnej skôr altánku ..sálalo láskavé teplo
Stromy už boli staršie .. a myšlienka jedného muža , ponechala veľký kus záhrady byť len divokou nekultivovanou prostou lúkov opodiaľ .
Keď sa dvere z obývaku dali odťahovať a vybiehať tak priamo na záhradu a ľahnúť si ku kvetom .
Zdalo sa chvíľami , že by možno mohol byť opodiaľ fjord .
Že možno záhrada je ostrovom a ráno môžem plávať po káve ..

Mení sa záhrada, mením sa ja , menia sa partneri  .. i keď  teraz jeden v predstavách pridáva na záhradu moju krásneho vysokého svojho psa , rána voňajú dvojitou kávou a snáď  skutočne záhrada by mohla navliecť sa do ostrovného šatu a norske dažde mi chvíľami kropia tvár ako časté pohladenia  ...

Stále zostáva záhrada bez zeme a dom prázdny... bez krajiny .
Len vôňa tej pohody, ktorú na nej raz budem mať, s kávou v ruke a chladným čumáčkom na kolene je tak jasná.