Fresky

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Redukcionizmus , ulala

Precitala som si jeden clanok, kde autor sa snazi vysvetlit kladny pristup k redukcionizmu a zaroven vysvetlit preco je redukcionisticky postoj prinosny, avsak rozhodla som sa uchopit chapanie redukcionizmu po svojom. Obycajne mi pri chapani novych veci pomoze si ich pisat a kedze by to mohlo niekoho zaujimat tot moj prispevok.
Najprv som si teda precitala povodny clanok  http://blog.tyzden.sk/daimonion/2011/11/06/chvala-redukcionizmu/
a nebola som si ista, ci  Daimonion teda je redukcionista alebo neni ani ci ma k redukcionizmu kladny alebo zaporny vztah. Ale hlavne vobec som si nebola ista ci chapem redukcionizmus spravne a aj si myslim, ze nebol celkom spravne uvedeny v clanku.

Tak som sa do toho pustila po svojom.

Skusila som najst definiciou redukcionizmu.Na wikipedii som nasla tuto vetu:
"Reductionism can mean either (a) an approach to understanding the nature of complex things by reducing them to the interactions of their parts, or to simpler or more fundamental things or 
(b) a philosophical position that a complex system is nothing but the sum of its parts, and that an account of it can be reduced to accounts of individual constituents.[1]"
Dokazem, ze pri matematickom nahliadnuti sa daju oba povazovat za ekvivalentne a existencia dvoch definicii je dosledok nepochopenia ich povodneho zameru.

Preklad a) "Reudkcionizmus moze byt chapany ako postup chapania povahy zlozenych/zlozitych veci redukovanim ich na interakciu ich súčastí, alebo jednoduchších alebo základnejších vecí". Preklad b) "Filozoficke stanovisko, hlasajuce ze komplexny system je nic viac nez suma jej sub/casti a preto moze byt redukovany na prispevky jednotlivych prispievatelov."

Takto sa mi to vobec nepacilo a tak som sa snazila to sformalizovat trosku matematickym sposobom ktory mi je ako tako blizky.

Pouzila som na to dobre vystavany statisticky "Uplny system javov" s drobnymi upravami, ako ze jav povazujem sa objektivny. To jest ze velke mnozstvo ludi bude tvrdit, ze ten jav nastal. Uvediem aj dovod, zavedenim objektivneho O-jav deklarujem  ze to neni subjektivny vnem, ktory je subjektivnou interpretaciou javu.

Vystavba Uplneho systemu o-javov
----------------------------------
Abstraktnu 'vec' z prvej definicie nazvem 'objektivnym javom' dalej budeme pisat len o-jav /O objektivite neskor/. V statistike je jav vysledkom pokusu. Hodim kockou, padlo sest. V tomto pripade je o-jav vysledkom 'interakcie' alebo prostej existencie. Jav je ze 'padla sestka', O-jav je ze ked padlo sest, vacsina povie ze sest padlo a nie ze niekto nema rad sestky a bude to vnimat ze padlo 5.

Interakcia je stale prilis zle uchopitelna, jemne vhodnejsie je formulovat interakciu ako 'nastupenie urcitych javov' ak 'nastanu urcite javy', naviac  uplne obideme definovanie ako interakcia nastala a vyuzivam len bezdpodmienecne sloveso "nastat" ktore by sa tiez dalo zredukovat na sloveso "byt",  ale sloveso nastat viac odraza kauzalitu. Tedko by som nejak rada vystavala nejaky svoj system S, v ktorom nastavaju teda nejaky o-javy.

Zakladnym principom je, ze ked tusim co by S malo robit, poobzeram sa po ingredianciach,  teda po zakladnych o-javoch, napriklad pohyb ruky vodorovne /o_jav1/, zvysle/o_jav2/, povedanie pismena A /o_jav3/, povedanie pisme B /o_jav4/, pisanie pismena A /o_jav5/, hovorenie pismen za sebou /o_jav/

Uplny system o-javov je mnozina vsetkych o-javov, ktore mozu nastat ak nastanu lubovolne vybrane  o-javy. Skonstruovat tak uplny system vobec nie je malina. Zatial je to nase S, pekne neuplne a este nam chyba plno podmienok. Napriklad intuitivne citite ze pohyb ruky a hovorenie pismen uplne spolu nesuvisia, su to javy tzv. nezavisle. Proste pohyb a hovorenie sa deju nezavislo od seba a v podstate sa neovplyvnuju.  /klamem, clovek ktory ich bude robit naraz, ich mozno bude robit horsie, teda hovorenie ovplyvni pohyb, napriklad pri riadeni auta../

Naviac by sme do naseho S nemali dostat spory, cize napriklad ze ak nastane nejaky o-jav  nenastnane o-jav. To nam nemusi byt vobec zrejme, a stava sa casto, ze vystavame jeden jav z malickych javov a zaroven vystavame aj jeho negaciu... to sa deje bezne v matematike, ekonomike a kedze zakladne o-javy su zriedka dobre definovane najst tie spory je tazke.

Takze dajme tomu ze mame nesporne o-javy znac o_i /i-ty jav/, ktore povazujem za zakladne (zakladne v zmysle dalej uz nedelitelne javy z dovodu neschopnosti alebo nepotrebnosti) a pridajme ich do S. Potom dovtedy pridavajme nove javy (mimo S), ktore 'nastanu' ak nastanu javy z S, kym uz neni mozne nic pridat. Trebars povodne S hybal len nozickami len vo vodorovnom a zvyslom smere (o_1 = pohyb vodorovne, o_2= pohyb zvysle), teraz uz hybe nozickami vsade (Ak nastane o_1 aj o_2 nastane nove o_x pohyb napriklad sikmy) .Plynule hovori rozne pismenka atd. Povodne chude S, sa stane dobre prerastenym tuckom.

V memetizme su za zakladne o-javy povazovane memy, ktory povazujem za synonymum o-javu.A snazia sa napriklad tvrdit ze kultura je tiez nejake S.Napriklad sa snazia tvrdit podla mna, ze neexistujue s-jav, teda subjektivny jav,ale rozumny dokaz som necitala /ak poznate prosim uvedte/.

Taktiez neviem ake su 'zakladne' memy a tak memetizmus je pre mna veda, ktoru vnimam z vrchu. Myslim si, ze viem co je ich S a snazim sa prist na to co su ich o-javy.

Rozumne teorie by mali byt rozumne vystavane. /Az raz budem chapat dobre Godelovu vetu, asi pochopim konecne ze je ani rozumne vystavanie nam neda odpovede../


Ak nastane o-jav vo vysielaci nastane o-jav v prijimaci
--------------------------------------------------------
V tejto chvili sme si pripravili riadne schopny system S, velmi zaujimave veci sa zacnu diat, ak sa rozhodneme system ukazat nasemu susedovi bez 'popisu ako sme ho stvorili'. Staneme sa malym bohom.

Sused dostane S do ruk, a skuma ho. Vidi ze to vie to aj hento, mava rucickami, rozprava to nezrozumitelne hlasky, blika, vypluva to powerpointy, ukazuje prichod mailov, scervenie...V nasom vyklade potrebujeme aby sused vnimal S 'objektivne'.  Skusim vysvetlit co to znamena.

Zase to nestastne sloveso 'vnima'. Musime z toho von. Ziande vnemy dnes. Objektivne vnimanie budeme popisovat taky jav, ze ak nastane ajsused to bude vyhodnocovat ako keby o-jav nastal. Teda ze ked S bude vyslovovat hlasky hlasno, sused ich nebude pocut ticho alebo vobec:). Je vam to smiesne ? Ano trosku vzdialeny priklad odrazajuci ze vysielac a prijmac su uplne odlisne S systemy.Lepsia ukazka kde dochadza k poruche vysvetlovania o-javov je ako
interpretuju muzi zeny ako opacne. U zeny nastane o-jav ze je smutna, ale muz interpretuje smutok ako nastvanost a tak dalej. Mozno by sa niekto rad povadil, ze to ze zena smutna neni ani zdaleka o-jav, nuz strucne poviem ze ak zena je nejaky S-system, tak smutok je len dosledkom namiesania javov z ktorych ona sama bola namiesana. Ak ale budeme uvazovat zenu ako cloveka , tak sa nam dostane do S aj muz a vselico zacne byt divne, ba az sporne, vlastne , strucne sporne, ale presne povedane sporne voci tomu co si myslim,ze su zakladne javy S.

Takze sused vnima objektivne , teda ak nastane o-jav v S, tak sused si mysli, ze o-jav nastal.

Vie sused zdetekovat ake zakladne javy sme pouzili ?
--------------------------------------------------------
Teraz si polozme trufalu otazku, myslite si ze ked date do ruk hotove S, bude sused schopny napisat pekne na moj mail, ze ake zakladne ingrediencie sme pouzili? Pravdepodobne nie, ak necital clanok a i tak nie, lebo som S nedefinovala presne :) Bavime sa poloabstraktne, teda ciastocne ilustrujem priklad a ciastocne ho ale nedokoncujem.
Fuj sygon. Urcite by to vedel len Boh, ale ten so mnou na blogoch nekomunikuje :)

Budem este drzejsia a spystam sa suseda : "Vies ake dva zakladne pohyby staci kombinovat,  aby sme pohybovali rukou do vsetkych smerov ?" Ak nema vedomost, ze kazdy pohyb rukou sa da aproximovat pohybom vodorovne a zvysle, najskor mi neodpovie a bude si mysliet, ze zakladnym pohybom je pohyb vsade. Tak isto je pre mna vacsina javov dalej nerozlozitelnych. Neviem ich rozlozit, tisice veci z roznych oborov, nemam vedomost, neviem ako boli systemy vystavane, neviem. Bezmocne mozem truchlit nad touto nepravostou, ze mi bolo uprene poznanie
vsetkeho :)

Filozofia
----------------------------------------------------
Jedno velke S sme dostali pred seba vsetci, je nim SVET.  Aby sme sa nim ako tak prebojovali a co to pochopili, rozbijame ho stale kamienkom na drobnejsie a drobnejsie svety - sucasny nazov - odbory a na vysokej studujeme o-javy, ktore vramci odboru niekto zbadal alebo namiesal.

Filozofia sa ale snazi drzat akosi objektivne vzdialena. Snazi sa chapat SVET. Jednym zo sposobom ako k nemu pristupuje je tzv. redukcionizmus. / Redukcionizmus je velmi nevhodne slovo,pre to co redukcionizmus robi. 
Naznacuje ze nieco ide zredukovat, a taknepriamo naznacuje ze nieco sme mohli dat nabok.
Dovolim si povedat ze redukovat ide len to coho bolo v systeme redundantne-teda naviac
alebo to co vieme vyrobit aj s tym co nam v S zvysilo zase spet./

Redukcionizmus v skutocnosti vyzera len ako popis ze sa daju najst  vzajomne najnezavislejsie o-javy. Nic viac.


Redukcionizmus sa tvari ako akesi tvrdenie , ktore mozeme vyvracat, alebo prijimat, odmietat. Neni nim vsak.

To sa snazi povedat veta "Reudkcionizmus moze byt chapany ako postup chapania povahy zlozenych/zlozitych
veci redukovanim ich na interakciu ich súčastí, alebo jednoduchších alebo základnejších vecí"
Preformulujeme to : Ze ak nastanu nejake o-javy, tak nastane nejake o-javy.Toto tvrdenie je matematicky diskvalifikovatelne, pretoze nedefinuje ziadne S. Ak bere S akon SVET, tak veta nehovori nic nove. Vieme ze S bolo nejak namiesane a teda ze samozrejme vsetko zlozite co v nom je, aj z neho vzislo.

Ak ale nebere S ako SVET, tak sme tom velmi zle. Je samozrejme ze ak ste Vase S nenaucili pisat, tak nikdy nestane JAV ZE PISE a mozte prehrabavat vsetky vase zakladne o-javy. Autori zabudli na definovanie systemu S, co sa vo filozofii stava a nestava sa to len tam.  Myslime tak uplne bezne, pretoze sme z nejakeho takeho S vzisli.
Spravna definicia by bola :
"Redukcionizmus v uplnom systeme S so zakladnymi javmi hovori ak nastane o-javx, tak nastal lebo nastali o-jav_1 az o-jav_n , kde o jav_x aj vsetky spomenute javy v definicii SU Z S." Je to len veta. Oznamenie.

Definicia redukcionizmu vsak prinasa voditko, ze ahaho skus to rozlozit, ak vies S. Ale S vies zriedka v komplexnych natozto filozofickych uvahach a tak bez S mozte rozkladat co  len chcete, nikdy nemozte zarucit spravnost a uz vobec elementarne javy najst.

Druhe tvrdenie je na tom este horsie ak zle prelozime slovo 'sum'
"Redukcionizmus je Filozoficke stanovisko, hlasajuce ze komplexny system je nic viac nez suma jej sub/casti
a preto moze byt redukovany na prispevky jednotlivych prispievatelov."
Toto tvrdenie je umyselne mnou nespravne prelozene. Autorom povdone urcite neslo o sumu ako o scitanie nezavislych casti, ale skor sumar, zjednotenie. Takto je casto interpretacia chybne vysvetlovana ako ze
netreba skumat vzajomne posobenie javov, ze staci pochopit zakladne o-javy aby sme chapali komplexny o-jav. Nuz niekomu to staci, ze pohyb ruky spravime kombinaciou pohybov v dvoch smeroch, niekto to prijme ako fakt, ktory tu opakujem, niekto to potrebuje dokazat a niekto to nikdy neprijme.

Obe dve definicie hovoria to iste a su pri spravnom vyklade ekvivalentne.
Rado sa pri druhej definicii obuva do toho, ze celok je viac nez sumar jeho casti, napriklad uvadzam vzdy chybne uvadzany priklad : sucasti auto nie su auto, a ze suciastky pocitaca nie su pocitac ani clovek neni len sucet organov.
Tieto vety su hluposti, pretoze nedefinuju S. Ak S bude vycet organov, tak samozrejme organy budu S.
Ak si myslite ze auto je nieco viac ako len jeho casti, tak mi potom prineste definiciu S a rada sa s Vami pozriem co ste k suciastkam pridali :)
Tieto vety vzdy chybne naznacuju ze vznikne nieco viac ako S, znamena to len jedno, nieco ste nepridali do vasich zakladnych ingredienci. V pripade cloveka je to jeho dusa :) , v pripade pocitaca je to 'vysledok' javov, ktore su sposobene javmi, ktore nastanu v suciastkach , plus vysledok javou, ktore vnima ze nastali atd....

Clanok chcel poukazat na slabiny definicie redukcionizmu, ozrejmit dovod ich vzniku ale hlavne poukazat na to , ze chybajuci system S, ktory sa neuvadza, je klucom k celemu pouzitiu redukcionizmu. Pretoze jednotlive obory nikdy nepracuju s S ako s celym SVETOM, vzdy by mali S definovat. A kedze S ide vzdy dobre definovat len zo spodu, pokial teda nie ste genialny...

Zaverom si myslim, ze vyskladavanie systemu ako sme ho robili zdola nahor alebo jeho spatny rozklad zhora nadol, ktory vieme ze bude opacny su jedine  dva myslienkove pochody, ktore ako ludia pouzivame.
A teda memetizmus je redukcionizmus bez definovane S,  opacne genove inzinierstvo zase ma zakladne ingrediencie - geny, ale nevie co vsetko to generuje, a z toho vyplyva ze sa neda rozhodnut ci memetizmus a genetizmus su nezavisle.
Daimonion pouziva obcas pouziva analyzu zhora-nadol, ked sa snazi ukazat ze zlozite javy nastavaju ked nastavaju jednoduchsie memy a zdola nahor ked si zobere nejaky maly subsystem S a z neho vygeneruvava nove veci.

Proste indukcia a dedukcia, co si budem povidat.

Témy | stály odkaz

Komentáre

  1. V pozadí tvojich úvah
    je viere v objektívny charakter matematického popisu sveta. Lenže matematický popis redukuje všetky kvality svetas na jedinú — kvantitu. Samozrejme sa dá aj takto o svete niečo vypovedať. Lenže vždy, keď sa redukuje, tak sa súčasne stráca celok.
    V vojom príklade všetko funguje ak si požíš redukovanú otázku, že aké číslo je na vrhnutej kocke — šestka. Všwtky zúčastnené subjekty sú dohodnuté na symbole, teda nemôžu sa vyjadriť inak. Ale ak chceš odpovedať na neredukovateľnú otázku, napríklad, ako je možné že teraz padla šestka a nie povedzme päťka, tak končíš s každou matematikou. Môžeš nanjvýš povedať, že tekýto jav nastáva náhodne s pravdepodobnosťou P. To je ovšem odpoveď na otázku „ ako často“ ale nie na otázku „ako je možné že teraz padla šestka?“ Z matematického kvantitatvneho uhlu pohľadu je to nezodpovedateľná otázka. Skús napríklad odpovedať na otázku: čo je to náhoda?
    V skutočnom svete nie je možné stanoviť ani o-javy ani S. Čím sú pozorované javy komplexnejšie tým menej je možné o nich vypovedať niečo striktné. V súčasnosti napríklad biológia postupne vytriezvuje z pdobnej predstavy — zredukovať všetko, čo sa deje v živých systémoch na boj informácií uložených v DNA, reda v génocvh. V živých systémoch nie je možné stanoviť jednotliv=é o-javy, ale ani to tvoje S ako ich konečný súbor, pretože niet oddeliteľnej hranice medzi povedzme génmi a proteínmy, génmi a bunkami, génmi a organizmami, génmi a ekosystémom, génmi a biosférou, a rovnako medzi proteínmi a génmi, proteínmi a bunkami,…, atď. Javy sa v živých systémoch skrátka nedajú izolovať. Už aj preto, že každý jav je v živom systéme je historický, je výslednicou evolučnej kauzality trvajúcej miliardy rokov.
    Môj článok „ Chvála redukcionizmu“ ma l byť vystúpením proti súčasnej móde zahmlievania poznania do rôznych ezoterických konštrukcií, kde je možné úplne všetko a keď proti tomu niečo povieš, ználepkujú ťa na redukcionistu.
    publikované: 19.02.2012 17:55:19 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  2. tá definícia z wikipédie je správna
    pretože takto sa veci chápu. Redukcionisti si myslia, že všetky časti obsahujú v sebe všetko, čo pri ich spojení tvorí celok, kým holisti si myslia, že až spojením častí vznikne celok, že sa teda objavia, vynoria, emergujú dovtedy neexiatujúce vzťahy, Oby prístupy sú nerozhodnuteľné, v zásade to môže byť tak aj opačne. Je to v zásade prastarý spor medzi Parmenidom a Platónom. Parmenides tvrdil, že nijaké nové bytia nevznikajú, Platón si myslí opak. Parmenides má problém vysvetliť, ako teda môžu nastávať nové skutočnosti, kde doteraz boli a ako môže zanikať nejaká skutočnosť a Platón zasa odkiaľ a ako vzniknú nové skutočnosti.
    publikované: 19.02.2012 18:04:40 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  3. tá definícia z wikipédie je správna
    pretože takto sa veci chápu. Redukcionisti si myslia, že všetky časti obsahujú v sebe všetko, čo pri ich spojení tvorí celok, kým holisti si myslia, že až spojením častí vznikne celok, že sa teda objavia, vynoria, emergujú dovtedy neexiatujúce vzťahy, Oby prístupy sú nerozhodnuteľné, v zásade to môže byť tak aj opačne. Je to v zásade prastarý spor medzi Parmenidom a Platónom. Parmenides tvrdil, že nijaké nové bytia nevznikajú, Platón si myslí opak. Parmenides má problém vysvetliť, ako teda môžu nastávať nové skutočnosti, kde doteraz boli a ako môže zanikať nejaká skutočnosť a Platón zasa odkiaľ a ako vzniknú nové skutočnosti.
    publikované: 19.02.2012 18:05:17 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014