V televízii išla Superstar , obe sledovali zaujate spevákov. Každá mala vlastného favorita .
Horník sedel na parapete ako macka a pozeral von oknom . Slnko zašlo dávno.
- Som tak rada, že si ku mne zašla . Už som si začínala pomaly robiť hanbu u Mlieka .
- Ja myslím, že už zažil horšie veci v svojom bare , ako teba opitú - konštatovala vecne Nina a sledovala spevácku s napätím . Vždy im držala nevýslovne palce . Pritom si kusala do druhej ešte neupravenej ruky.
- Si úplný barbar, načo sa ja snažím, keď ty si za chvíľu moju hodinovú prácu zješ !
- Nezjem, nikdy nejem tvoju prácu . - oponovala Nina. Bola to pravda, ako náhle sa jej ruky dostali do Katinej parády mala k nim hlbokú úctu . Akurát , že na rozdiel od nej sa venovala pomývaniu riadu a krása nechtov po týždni bola len spomienkou.
- Daj mi tú druhú nešťastnicu - direktívny hlas vytrhol Ninu z pozerania . Položila vzorne druhú ruku na stôl.
- Prečo to vlastne pozeráme ? Tvoj hlas znel v telefóne tak divne.
Ninin telefón síce často robil "tu tu tu" ale vždy sa potom ozvala naspäť .
- Neznel divne - bránila sa Kata a zastrel sa jej hlas .
- Znel divne, veď ťa poznám .
- Keď mne je tak strašne - konečne to pomenovala Kata za triezva . Vzala nálepky a mesiačiky nalepovala pekne jeden po druhom na nechty a tvárila sa , že tú vetu nepovedala . Tak sa jej to zdalo lepšie, čo bude obťažovať kade chodí. Aj tak obťažovala nemusela sa aj tváriť, že o tom vie. Na rozchod je každý sám.
- Na rozchod je každý tak sám - spontánne vyriekla až sa prekvapila ako to znelo . Rýchlo siahla po bielom laku a s pevnou rukou maľovala necht za nechtom.
Nina ju sledovala . Poznali sa príliš dlho na to, aby vedela, že má svoju zahováraciu náladu , typickú pre veci, s ktorými sa nevedela vyrovnať.
Trebalo počkať, u Kati vždy trebalo počkať pokiaľ šlo o rozprávanie nepríjemných vecí. Vyhýbala sa im ako čertu. Snáď to bolo tou príliš pozitívnou povahou.
Vyzerala akoby nevedela, čo má robiť s negatívnymi vecami . Nina brala negatívne veci normálne , no normálne , minimálne normálne patriace k životu. Nepovažovala svoj život za príliš krásny ani príliš tragický . Mala normálny život. Normálnu prácu , normálneho muža, s ktorým ju život bavil a ku ktorému sa rada vracala. Neoslavovala každé ročné obdobie ako tenkrát po prvé a nebozkávala vločky. Kata ich bozkávala. Často fúkala do snehu a potom mala v tvári ten výraz , ktorý jasne vravel , že začne guľovačka. Z nejakých dôvodov zabúdala, že je namaľovaná a že to sneh zistí a tiež že aj ostatní môžu byt namaľovaní. Bolo to jedno, po tom výraze vždy pristála neveľmi tvrdá guľa v Nininom kabáte . Lenže tie jej hry boli lákavé. S Kaťou sa vždy dalo hrať bez ohľadu na počasie, na čas, na stáří . Bola v tom nákazlivá. Rovnako nákazlivú mala aj vzácnu depresiu.
Nine sa zdalo, že miestnosť stmavla a že speváci prestali spievať. Na rozchod je každý sám , rezonovalo jej v ušiach . Rozchod nezažila , Marka milovala od 17tich a vzala si ho. Bolo to prosté . Teraz ho milovala a občas to tak prosté nebolo. Moderným rozchodom nerozumela, problémy riešila , neukončovala vzťah ani tým nehrozila. Možno to bolo tým dobrým počiatočným výberom .
Kata zavrela lak a obložila sa dekou.
- Je mi furt zima posledné dni . - bola nababušená v pletených šatách s hrubými červenými pančuškami a na nohách mala veľkých zajacov ako papuče.
- Hej , mám zajace od zajaca .- povedala skleslo .
Nina čakala, s Katou trebalo vždy čakať pokiaľ šlo o nepríjemné veci. Inak sa chytila čohokoľvek čo bolo vyslovené a už uháňala preč .
- Som tu upratovala dnes , chcela som dať preč všetky Radkove veci . - vzdychla .
Nina sa pozrela po obývačke. Obývačka bola vždy uprataná . Mala rada Katin bejvák . Cítila sa tu dobre. Netrebalo sa tváriť nijak . Patrilo človeku čokoľvek v jej dome . Tak ako chladnička alebo čokoľvek iné. Netrebalo sa na nič normálne pýtať , mohla si vziať tepláky zo skrine, vedela kde ich nájde . Mala u nej svoju zubnú kefku , fotky, plno fotiek na Katinej stene v izbe .
- A vieš čo je najstrašnejšie ? - zúfalo zavzlykala, tragicky hlesla a výlúdila ešte nejaký neidentifikovateľný zvuk .
- Neviem . - zúčastnene odpovedala Nina .
- "Keď to je tak strašné ... Keď on si všetky veci vzal !
Prehľadala som každý kúsok , chápeš to, ako môže byt niekto tak dôsledný ?
Prešla som všetko, vošla som aj do kuchynskej linky, kde ukladal svoju panvičku - zavzlykala tragicky - Ani tá tam nie je !"-Nina zúčastnene sedela a snažila sa nevyprsknúť do smiechu.. Možno neskôr, sama, teraz nie . Nebolo to smiešne ale prišlo jej to smiešne .
-Čo si robil zápisník "Čo som si doniesol ku Kati a nemám zabudnúť po rozchode si vziať späť" ? Ani hrnček s tým plným uškom tu nenechal.
Robila som mu do neho ráno horúce kakao , keď si bral oblek a šiel na súd . Bol nervózny tak som mu robila kakao miesto kávy.
Nič si tu nezabudol, len moje srdce si vzal. A cítim ho všade a všetky veci si pamätám kde boli a teraz tam na mňa čučí prázdno - tak to tu ešte nebolo .
Bolo len smutno. Také v ktorom je smutno . Smutné smutno a smutné ticho . Ale po kakau voňajúce smutno a smutno všade tu ešte nebolo. A zrazu bolo všade.
Nemohli nesiahnuť po víne. Nina zavolala Markovi domov a oznámila, že musí zachrániť zranené srdce .
Nemala predstavu ako záchranu urobí, a tak si povedala, že proste len tu bude .
Čo mohla viac spraviť ?
Vzápätí dostala odpoveď, keď sa Kata spýtala - Môžem ti ako jemný vzor spraviť malinké srdiečka ? - nechala si namaľovať srdiečka na nechty, nechala by si namaľovať čokoľvek .
Od toho kamaráti predsa sú , pre srdiečka , pousmiala sa jemne Nina .
- A bolesť je gýčová určitý čas , hej je , no a ? - zahlásila Kaťa a priateľsky sa usmiala .
.
Komentáre
:)
em
dumeš nad čím? :)
:) em
A také nechty nemusím veru ani ja :)
mne sa páčilo.... :)
Sygon...
em :))
marti
Hm... A toto je zas nejako mimo mňa... Sorry, pre mňa je to pridlhé...
rozpravkarke
Pači sa mi to
hm...
Takéto útvary ti fakt idú...
lianusko
rusalko
to ma fakt tesi, ze sa ti to paci