Splívali na obzore s poliami maku alebo pšenice .
Pes bez záhrady je stále vnímaný ako psík, ktorého som milovala, moja Asinka.
Lenivá, krásna, galantná dáma , s tým psím pohľadom a studeným čumáčkom položeným na chvíľu na mojích nohách.
Ale ten môj psík je už iný , možno tým iný, že je môj , že s ním v myšlienkach kráčam tými poliami a skrývam sa mu, iným časom v ktorom existuje.
Pes bez rasy s dlhými chlpami, veselý , váľajúci sa v tráve zablatený na záhrade bez zeme bez krajiny .
Potom prišiel dom .
Dom podobný tomu,v ktorom som trávila krásne chvíle u kamaráta na chate .
Chata bez prepychu s murovanými stenami ale drevenými trámami. Voňajúca drevom a tou prostou vôňou miesta vytvoreného čímisi vlastným rukami.
Ručne maľovanými obrazmi , s pani na červenou pozadí a veľkým obrazom s chrámom niekoľkonásobne posunutými vežami strácajúcimi sa v hmle ..
Chata s ručne vyrobeným nábytkom , starými časopismy o fotografovaní naskladanými v poličkách .
Potom prišla kniha, v ktorej rástli stromy sadené láskou do budúceho raju vnúčat, v ktorých sa môžu hojdať na listoch myšlienky .. kvety, ovocné stromy , zelenina , tráva .. rastúce v láskavom duchu majiteľov . A v slove vedľa pred starými topoľmi začali kvitnuť jablone, hrušky , jahody pozdĺž záhrady . Divoké pínie obrástli neexistujúci drevený altánok . Pôda bola po daždi voňavá a nohy sa zabárali do zeleného trávniku .
Záhrada bola posekaná celá ..
Keď sa dom menil na dom s kuchyňou otvorenou na terasu dlhými presklenými dverami s dreveným rámom ...
A z krbu v neexistujúcej terasy , podobnej skôr altánku ..sálalo láskavé teplo
Stromy už boli staršie .. a myšlienka jedného muža , ponechala veľký kus záhrady byť len divokou nekultivovanou prostou lúkov opodiaľ .
Keď sa dvere z obývaku dali odťahovať a vybiehať tak priamo na záhradu a ľahnúť si ku kvetom .
Zdalo sa chvíľami , že by možno mohol byť opodiaľ fjord .
Že možno záhrada je ostrovom a ráno môžem plávať po káve ..
Mení sa záhrada, mením sa ja , menia sa partneri .. i keď teraz jeden v predstavách pridáva na záhradu moju krásneho vysokého svojho psa , rána voňajú dvojitou kávou a snáď skutočne záhrada by mohla navliecť sa do ostrovného šatu a norske dažde mi chvíľami kropia tvár ako časté pohladenia ...
Stále zostáva záhrada bez zeme a dom prázdny... bez krajiny .
Len vôňa tej pohody, ktorú na nej raz budem mať, s kávou v ruke a chladným čumáčkom na kolene je tak jasná.
_._
Komentáre
páči sa mi
Pekný sen :-))
sygon
ej bisťu
Inak ma samozrejme teší,že si ma v tak pútavom texte spomenula ...áno,sálam teplo ;)