Fresky

Priala si tú chvíľu . Tak veľmi si ju priala . A zrazu stál v dave , pár ľudí od nej . Otočila tvár a nechala sa zmocniť hudbou .
Rovnako prudko vylietavajúc k výške lásky ako prudko s dunením dopadajúc do centra opustenosti a nenávisti.
Filmový pás spomienok spustil neúprosne svoju štafetu rýchlejšie ako sa stihla ubrániť .
Cítila ho vo vlasoch , na chrbáte , jeho blízkosť ju vyzliekala a nahú v mysli nechala prudko a tak bolestne po ňom zatúžiť.
Našmátrala zapaľovač a cigaretu . Po treťom pokuse si zapálila , vydýchla dym a na chvíľu s ním aj dušu . Ale cigareta zhasla a zdivočelé bubny neľútostne hrajúce sa s vrcholom ju navrátili späť. "A dosť!"- skríkla si vnútri neustále priťahovaná tou bytosťou za ňou. Vstala, vzala si zbytok duše a so sklopenými očami sa predrala k baru. Mrkla na druhého barmana, jediného zjavne schopného naliať jej, to čo potrebovala a jediný , ktorého nezmenila hudba na soľný stĺp. Mlieko stál ako soľný stĺp. Celý bar by mohol byť za iných okolností nádherne mystický ale keby vedela okamžite by odtiaľ odišla. Ale nemohla. Bola rada, že ešte vedela chodiť, tak sa jej podlamovali nohy z náhleho precitnutia ...
- Čo to bude Katka ? - zachytila Dávidovu otázku keď sa vrátil s džúsom .
- Čokoľvek, najlepšie ak ma to spálí z vnútra tak, aby som nemohla už nič cítiť - oznámila hlasom ako keby chcela minerálku .
- Tvoj Rado ... ? - spýtal sa . Kývla hlavou . - Hneď sa ti budem venovať, len doobsluhujem ten veľký stôl, ktorý som načal . Dobre ? - Kývla . Bolo v záujme veci, aby ovládla to vnútorne chvenie .

Richardovi ostal v ruke prázdny pohár a vôbec zrazu sa cítil prázdny, keď zmizla . Ryšavá v ňom prebúdzala dávno zabudnuté pocity . Tak zabudnuté , že ich návalová intenzita ho samého prekvapovala . Rovnako mu bolo ľúto, keď s jej neprítomnosťou sa vracali do diaľky ako pri odlive.
Míňal soľné stĺpy a keď sa priblížil k baru ostal nemo stáť .

Ryšavá položila cigaretu do popolníka, tak, že jej tvár videl jemne skreslenú dymovou clonou. Na barovom stole pred ňou pristál pohár na stopke , do ruky jej padla slamka . Barman pristúpil s farebnými pohármi , bubeníci stlmili rytmus do dažďového cupitania, vo vlnách dopadol obsah prvých dvoch pohárov. Ako v spomalenom filme, barman pristúpil k poháru a v tom šere zapálil dlhú krbovú zápalku a osvetlil ryšavej vážny profil. Klesla zápalka a  s ňou vzbĺkol neľútostne pohár.


Keď do plameňov zaborila slamku , ďalšia prívalová vlna Curacaa a Baileys sfarbila ich do namodralých jazykov.            
Dymová scená , zahalená svetlami fakieľ a Ohnivého Lamborghini ho vrátila k myšlienke na foťák a skôr ako stihla skončiť stihol cvaknúť spúšť .
 Skoro každý soľný stĺp sa nespokojne strhol na drsné svetlo blesku. Skoro každý , len dráčikovi to bolo jedno. Paradoxne Richardovi sa rozžiarila tvár prespokojne , skryl foťák a ako lovec po dobre hodenom šípe , sa ocenil ďalším pivom a už s dobrou náladou sa vrátil k hudbe. Na tento úlovok sa neuveriteľne tešil pozrieť domov.
"Už ťa mám u seba "- usmieval sa popodfúz , keď ju pri odchode obchádzal. Nenechal sa rozladiť ani tým, že mal tušenie na koho tam čaká . Možno preto, že ten muž nevyzeral, že by to jej čakanie chcel zmeniť.