Fresky

predošlé :  Čo pije láska I

- Božeee, Horníčku, vydrž ešte chvíľu . - prudké slnko jej násilne vniklo do očí .
- Au , choď preč deň - zakričala si a skryla sa pod vankúš . Hlavu ju bolela . "Vožralko." Napadlo ju ako ju krásne volal, keď ju hladil po preflámovanej noci .
Jazvečík sedel na posteli a nechápal . Štuchol do nej nosom , do toho vankúša .
Nehovoril "Vožralko" . Hovoril "Chcem von! Nutne Kaťa, nutne"
- Nedá sa, žiadne ohľady na tomto svete. - Strhla vankúš z hlavy a sadla si prudko na posteľ .
- Nepozeraj tak na mňa, - pohladila Horníka po hlave , na čo zaskučal a prebehol k dverám a úpenlivo mával chvostom .
- Hej, neočakávam, že pre môj rozchod prestaneš chodiť na záchod . Ale snáď pár minút na znak priateľstva ešte môžeš vydržať.

Prešla k zrkadlu, špirálu mala kus rozmazanú , spravila grimasu akurát vo chvíli keď sa v zrkadle odrazil prichádzajúci Horník s vyplazeným jazykom .
Spravila na seba ešte jednu grimasu aj na Horníka , ale tomu to bolo úplne jedno .
Strhla si pyžamo a prešla nahá do kúpelky, spláchla si tvár a umyvajúc zuby si kriticky prezerala telo.  Tento kriticizmus si dopriala vždy , keď  nebolo všetko pekné , lebo jej telo jej robili nesmiernu radosť , nakoniec aj fotografom vždy . Schudlo ňáke to kilko.
Óóó - prespokojne si prehliadla dekolt, ako sa jasnejšie rysoval . Nadchla sa pre nový šperk .
Obliekla sa , prehrabla vlasy vodov a urobila na seba grimasu do zrkadla .
Pes sa na ňu pozrel pohľadom, - "Ešte chvíľu a budú sa diať divy na tvojom koberci", čo bol jeden z tých signálov, keď ho už brala smrtelne vážne.

Von to voňalo aprílom, predčasne teplým . Prešli sa ku parku , Horník navštívil klasicky každý druhý pník aby jasne vytýčil, komu panstvo patrí.
Až kráčali pozdĺž rieky, Horník nesmierne vďačný poskakoval jedna radosť , skoro z neho mala radosť .
Sadla si k vode a hádzala mu klacky . Taký malý jazvečík, ale sa namakal tými nôžkami .
Najdôležitejším rozchodovým prvkom bola rekapitulácia krásnych scén , aby bolo z čoho živiť bolesť a potom bolo veľmi dôležité už klasicky racionálnejšie návštitviť  Straty a nálezy vzťahov .
Ešteže bol sviatok a nemala žiadnu prácu na dnes ! Vlastne je to naprd , uvedomila si . Ale aj tak trebalo odstrániť po ňom stopy v dome. Nehodlala sa kvôli láske odsťahovať z vlastného . A to , že ho bude pár dní cítiť na miestach  , vlastne všade, to snáď prežije, zavzdychla si .
Chýbal jej, vytiahla mobil a smutne na neho pozerala.
Neopováž sa mu zavolať ,opakovala si pri vytáčaní jeho čísla.
V telefóne sa ozvalo známe obsadzovacie "tu tu tu" .
"Fu",-vyfkla ,"ešteže tak, už som sa skoro zase sklamala ". Rýchlo zabudla , že vlastne volala, takto to bolo lepšie.
Vedela, že späť volať nebude, takže trebalo vidieť realitu tak ako jej vyhovovala. V podtstae pyšná, že to zvládla a teda odolala osudu :) sa rozbehla popri rieke .
"Poďme salámik,kde sa flákaš" - kričala a malý jazvečík sa k nej prudko rozšprintoval . Behávala rada a pravidelne, fotografi to vždy ocenili aj ona.
Musela si spomínať na nadšených fotografov, čo jej ostalo, keď jediný koho  miloval, sa rozhodol ju nemilovať.
Asi nevidel jej vnútornú krásu , zato tí od aparátov ju videli. Bolo to síce dávnejšie , čo stála ošľahávaná vzduchom z ventilácie , obstúpená týmom od vizážistov, stylistov, fotografov, kaderníkov ale vôňa tej atmosféry jej vždy náhle rozprúdila krv . Bolo to ako heslo na zvodnosť , krásu a adrenalín .
Vymazala hodiny státia , smäd a stuhnutý krk, bolesť v rukách, často aj chlípne pohľady a doterné dotyky , tak ako vymazávala čokoľvek iné, čo sa jej do nich nehodilo.
"Aké hrozné, že ľudia si myslia, že si niečo musia pamatať. Ja si pamätám len čo chcem"- vždy pyšne vravievala.
Neblahím dôsledkom spomienkovej manipulácie bolo, že občas si nepamätala ani vzťah celkom korektne , na čom jej muži šaleli.
"Veď si ma vzal vtedy do dlaní " ...
"Vzal som do dlaní pivo !"
"Ale veď si mi sľubil, že budeme spolu dokonca života ".
"Sľúbil som ti, že do konca života na teba nezabudnem.Čo je pravda. Na rozdiel od teba, ty totiž ani to nie si schopná zaručiť s tou svojou pamäťou !"
Hej občas si pamätala veci presne, lenže tie veci nikdy neboli také ako presne by si ich rada zapamätala . Ta ich vždy trochu, no .. trochu o nich rozmýšľala. Nevidela žiaden rozumný dôvod pamätať si veci sucho tak ako boli a nedarilo sa jej spraviť život až taký fantastický ako ho videla.
Posledný utiekol ako zajačik .
Vadilo mu, že nechá zrkadlo zamazané od šprirály, pyžamo na zemi , až kým na neho pozdejšie niekedy až iný deň narazí .
Nemala podľa nej bordel , mala útulnučko podľa nej. Udržiavala zásadne poriadok len v obývačke .
"Kua, nemôžeš za sebou raz pomyť".
"Môžem, ale keď ja viem, že ty to vždy spravíš za mňa " - vypadlo z nej tak rýchlo vtedy. Tak nerozumne ! Bohužiaľ mu svojou hlúposťou otvorila oči.
Ostal stáť obarený , šmaril utierku o zem, vzal si bundu a tresol dverami.
Zavolala mu a sľúbila pomývanie do konca života. Už vo chvíli , keď to sľubovala mala objednanú umývačku. Sľuby sú sľuby a ten nemienila ani náhodou dodržať. Poľavil a z hádky bol skvelý sex, celého ho zapenila vo vani a sfukovala z neho penu na tvári.  Ako ho milovala polonahnevaného .
Rozcítila sa sediac na ďalšom pníku pri vode . Ako jej chýbal , ako jej hrozne chýbal všade !
Zdvihla telefon a vytočila jeho číslo. Dúfala, že všetko zmení, prisahala si,že už zdvihne pyžamo po vyzlečení aj keď dnešné ráno bola jasneže ešte výnimka.
"tu tu tu" .
"Fu, ešteže som odolala " . :)

pokračovanie : Laska sa sice zhmotnuje v hrncekoch III ( ale byva v srdci )