Niektoré dni by som zvečnila. Dnešný. Namočila by som štetec. Do vodových farieb. Akrylom by som maľovala modré nebo s jemnými bielymi vatovými chumáčmi, aké boli dnes. Pár listov. Horúce slnko neodvratne chladené vánkom jesene. Nemiznúcu zeleň ibišteka. Sldadké víno v žltom pohári. Fialové ponošky vedľa bazéna. Posledné bosé nohy. Odraz v slnenčných mušiackych okualiaroch. Chuť olív. Šarády a jej tváre. Zimomomriavky z hudby. Smiech. Myšlienky. Hravosť. Nanášala by som to všetko. Na pijavý papier. Bez zmyslu. Ako tieto slová. Skladala ich z vodových pocitov. Domaľovala by som si dáždnik s každým lupeňom v tých farbách. Cez okrovú až po belasú. Krútila rukoveťou v snehobielych šatách. S každým nechtom inej farby a s trblietavými náušnicami a tak isto prežiarenou detskou dušou. Pretože taký , taký bol 4. október. Deň, keď sa narodila sestra. Aj ten keď som sa na chvíľu včera zase hrala.
.
Komentáre
a čo papierové šarkany?
ja by som taky brala kazdy den.. :)
mne sa paci ta kolaz...
Ahoj Sygon :)
Prajem ti veľa takých farebných zážitkov !
waw
:)
zaujímal by ma príbeh toho žltého dáždnika :-)))
Petula
kiti
iris, coko
matahari
janush
dere
Sygon
iris